Málo sektorov sa v súčasnosti môže tešiť z takej priaznivej súhry ekonomických faktorov ako logistika. Či je to medzinárodné rozširovanie výrobného reťazca v priemysle alebo globálne uspokojovanie potrieb maloobchodných zákazníkov, príležitostí pre všetky formy prepravy pribúda. Navyše ide o dlhodobý trend, ktorý dokáže eliminovať asi jediný nepriaznivo sa vyvíjajúci ukazovateľ – rast cien pohonných látok.

Distribúcia ťahá

Slovenská logistika má v súčasnosti možnosť ťažiť zo všetkých rozvojových ukazovateľov vrchovatou mierou. Vyčíslenie rastu je pomerne náročné, keďže chýba komplexná údajová základňa.

Výkazy Štatistického úradu SR hovoria za minulý rok len o celkových tržbách slovenskej dopravy na úrovni takmer 101 miliárd korún, teda o necelých osem percent viac než v roku 2003. Navyše lokálne poskytované logistické služby sa nefakturujú vždy len na Slovensku.

Veľká časť tržieb z prepráv, dokonca v rámci tých najväčších kontraktov, sa realizuje na základe sieťových zmlúv nadnárodných dopravcov a ich medzinárodných zákazníkov.

Slovenská logistika profituje z rozvoja priemyslu

Podľa názorov prepravcov je však rast nespochybniteľný. Časť z neho možno nepriamo vyvodiť aj z dvojciferného medziročného nárastu zahraničného obchodu.

Jeho transportné zabezpečenie vplýva významnou mierou aj na cezhraničnú prepravu. Pritom trh počíta so solídnym rastom aj v ďalších rokoch. Fyzicky slovenská nákladná doprava prepravila vlani vyše 230-tisíc ton tovaru, čo značí zhruba dvojpercentný medziročný nárast.

Logistické firmy však asi najviac tešia dvojciferné medziročné nárasty domácej distribúcie. Na tomto poli sa za ostatný rok udiala najvýznamnejšia zmena. Predtým si firmy museli prácu prácne hľadať, v súčasnosti je jej dosť.

Súbežne s tým rastú i nároky zákazníkov, čo súvisí s rozvojom slovenského priemyslu a rozdeľovaním tvorby pridanej hodnoty finálnych výrobkov. Tento trend vidieť na Slovensku priam učebnicovo najmä v automobilovom priemysle.

V minulosti sa výrobná logistika obmedzovala len na presuny v rámci fabriky, do ktorej vchádzali výrobné vstupy, predovšetkým suroviny. V súčasnosti ide o medzinárodné toky nielen materiálov, ale čoraz viac aj komponentov v rôznom štádiu rozpracovanosti. Tie treba doručovať priamo do výroby.

Komplexné riešenia

Zásobovanie až po finálnu montáž však už ani pre výrobcov, ani pre logistické firmy neznamená iba zabezpečenie „bežnej prepravy“. Predmetom kontraktov sa stávajú už komplexné logistické riešenia.

Žiada sa vytvoriť systém, ktorý zabezpečí nepretržitý tok dostatočného množstva vstupov do výroby a komponentov či celých modulov na montáž. To všetko pri všeobecnej snahe dodávateľov i finálnych výrobcov nevyrábať na sklad.

Systémy ako Just-In-Time, Just-In-Sequence či SILS majú totiž umožňovať okamžité dodanie práve potrebného variantného vyhotovenia komponentu. A finálnymi odvolávkami spresňujú automobilky svoje požiadavky denne, nezriedka aj s väčšou frekvenciou.

Nevyhnutnosť zladiť všetky dodávky vedie automobilky k tomu, aby zverili hlavnú koordináciu logistiky jedinému operátorovi, s ktorým sú nezriedka majetkovo prepojené. Koncernovú dopravnú dcéru využíva bratislavská fabrika Volkswagenu. Už vlani na jeseň začalo logistiku trnavského závodu PSA Peugeot Citroën organizovať francúzske Gefco, s juhokórejskou Kiou prichádza Glovis.

To však domácich dopravcov z hry nevylučuje, práve naopak. Títo veľkí hráči totiž nebudú na Slovensku nakupovať desiatky kamiónov.

Zásobovacie potreby trnavského závodu PSA, ktoré sa budú po plnom nábehu výroby počítať v stovkách kamiónov týždenne, budú napĺňať prevažne slovenské kamiónové firmy. Rovnaký vývoj sa predpokladá aj pri žilinskej Kii.

Príchodom veľkých výrobcov neprichádzajú len zákazky, rastú aj nároky na kvalitu. Pokiaľ má slovenský kamión voziť súčiastky od dodávateľa, či už zo Slovenska alebo kdekoľvek z Európy, musí byť šofér schopný aspoň trochu komunikovať s jeho pracovníkmi.

Rastie tiež tlak na presné načasovanie príchodu dopravného prostriedku, ako aj na dodržiavanie termínov dodávok. Práve to sú hlavné kritériá, na základe ktorých si dodávatelia systémových logistických služieb vyberajú lokálnych subdodávateľov.

Pri veľkých logistických projektoch obsluhy automobiliek stoja v rade aj veľkí medzinárodní hráči. Hoci sú voči systémovým logistickým providerom na medzinárodnom trhu konkurentmi, pri konkrétnych projektoch sa snažia získať kontrakt na niektoré činnosti –napríklad na vyclievanie tovaru či iné čiastkové operácie.

Aj zásobovanie

Za rastom domácej distribúcie však nemožno hľadať len zásobovanie rozrastajúceho sa priemyslu. Ten totiž postupne dvíha aj kúpyschopnosť obyvateľstva, čo sa prejavuje na spotrebe.

A tak objemy prepráv pomáha zvyšovať aj distribúcia hotových výrobkov a tovaru. Rovnako ako zásobovacia logistika aj distribúcia objavuje prínosy vlaňajšieho rozšírenia Európskej únie.

Uvoľnenie cezhraničného pohybu tovarov bez zdržaní na colniciach nielen skrátilo tranzitné časy. Rozšírenie únie mení aj distribučné cesty obchodníkov. V minulosti hranice do istej miery izolovali trhy jednotlivých krajín a nútili pre každú vyčleniť distribučnú jednotku spolu s kompletných logistickým pokrytím.

Ani obchodníci však nadbytočné či duplicitné kapacity, najmä skladové, neplatia radi. Čoraz viac obchodných firiem preto využíva možnosť pokrývať viaceré stredoeurópske krajiny z jediného distribučného bodu.

Slovensko má vzhľadom na svoju dobrú polohu v získavaní takýchto logistických centier slušné šance. Dôkazom sú stále nové typické hranaté siluety logistických skladov s mnohými bránami, ktoré pribúdajú najmä pozdĺž vybudovanej diaľnice. Po najväčších obchodných reťazcoch otvárajú distribučné centrá ďalší výrobcovia spotrebného tovaru.

Bratislava rastie...

Výstavba nových distribučných a logistických centier zvyšuje nielen celkovú skladovú kapacitu, ale aj kvalitu skladovacích priestorov. Typický príklad je vývoj v Bratislave.

Obchodné zastúpenia, ktoré si pre svoje sídla v minulosti obvykle vyberali práve hlavné mesto, hľadali aj skladovacie kapacity. Vzhľadom na kedysi minimálnu ponuku vyhovujúcich skladov využívali väčšinou prenájmy v bývalých výrobných podnikoch.

Známe adresy boli v priemyselných častiach mesta – Stará Vajnorská či Kopčianska ulica. Tieto nevyhovujúce priestory často neumožňovali ani skladovať všetok tovar na jednom mieste.

Výstavbu nových skladovacích kapacít preto dovozcovia a distribútori vítajú. Logistické spoločnosti spolu s developermi, ale aj sami developeri ich dopyt radi uspokojujú.

V Bratislave sa logistická výstavba sústreďuje do dvoch hlavných zón. Tradičným územím je petržalská Kopčianska ulica s napojením najmä na Rakúsko.

Popri dlhodobo fungujúcich pôvodných priestoroch tu v ostatných rokoch vyrastajú aj nové sklady. Hneď vedľa fungujúceho logistického centra Schenkeru napríklad otvára nový sklad aj slovenská pobočka spoločnosti Cargo Partner.

Trochu z iného súdka je na Slovensku novátorský projekt samoobslužných menších skladových buniek najmä pre súkromné osoby a menšie firmy Selfstorage spoločnosti Sklados.

Vzhľadom na dobrý prístup na diaľnicu sa do pozície najfrekventovanejšieho logistického bodu v hlavnom meste v réžii HB Reavisu rozbehol račiansky projekt Logistické centrum Bratislava-Rača. Na 15 hektároch plochy vyrástlo v súčasnosti už fungujúce logisticko-administratívne centrum. Po dokončení prvej etapy prišla na rad výstavba o niečo rozsiahlejšej druhej, ktorá po definitívnom dokončení doplní celkovú prenajímateľnú plochu vyše 66-tisíc štvorcových metrov.

... dobiehajú ďalšie

V súčasnosti najväčšie logistické centrum rastie neďaleko Bratislavy pri diaľničnom uzli Senec. Prvou lastovičkou tam bol už dávnejšie logistický sklad reťazca Billa na pravej strane diaľnice z Bratislavy.

Na opačnej strane autostrády ho rýchlo nasledoval projekt slovenskej spoločnosti IPEC Group, v ktorom má tretinový podiel aj rakúska spoločnosť UBM Realitätenentwicklung.

Do projektu Senec Cargo Center, v ktorom už niekoľko logistických skladov funguje, by mali podľa plánov IPEC v najbližších rokoch vstúpiť investície v hodnote štvrť miliardy eur (zhruba desať miliárd korún). Na ploche sto hektárov by mali nielen v logistike, ale aj v obsluhe komerčného centra, administratívnych a bytových priestorov nájsť prácu až dve tisícky ľudí.

Stavebné práce už znovu naplno bežia aj na opačnej strane diaľnice neďaleko centra Billy. Projekt Bratislava Logistics Park tam už vyše roka pripravuje developerská spoločnosť Karimpol Group. K prvotne pripravovanej kapacite vyše 60-tisíc štvorcových metrov moderných skladovacích priestorov môžu časom pribudnúť ďalšie na ploche 300-tisíc štvorcových metrov, ktorá je v rezerve.

Rozvoj logistických centier a skladov bude v blízkosti diaľnice pokračovať. Podľa očakávaní najmä v úseku Bratislava – Trnava.

Problém distribúcie po celom území Slovenska to však ešte nerieši. Aj súčasné orientovanie logistických centier najmä na západe krajiny – pri diaľnici – je do istej miery asymetrické.

Logickejší stred krajiny však stále trpí na slabú dopravnú dostupnosť. Preto ďalšie distribučné body logistických firiem vznikajú skôr v Košiciach. Tie spájajú s centrami na západe nočné linky, objavila sa však už aj alternatíva – preprava priamo cez Maďarsko.

Niektoré firmy si prenajímajú sklady aj v Banskej Bystrici či vo Zvolene, no definitívne centrum stredného Slovenska ešte nevzniklo. Určiť ho pomôže zrejme až rozvoj priemyslu, ktorý na strednom Slovensku zatiaľ zaostáva.

Veľká priemyselná investícia s rozsiahlymi logistickými nárokmi však môže situáciu zmeniť. Rovnako tak dobudovanie diaľnice.

Cesta stále vedie

Hoci diaľničná infraštruktúra ešte stále potrebuje rozvoj, cestná doprava hrá v slovenskej logistike stále prím a v blízkej budúcnosti sa to zrejme príliš nezmení. Hlavne priemysel by však uvítal aj väčšie zapojenie železničnej dopravy. Zmenu by mala priniesť privatizácia železničného Carga.

Vstup súkromných vlastníkov bude rozhodovať aj o ďalšom rozvoji leteckej prepravy zásielok. Hlavný otáznik je budúcnosť bratislavského Letiska M. R. Štefánika.

Aktivita ázijských obchodníkov, no v ostatných rokoch aj výrobcov podporuje aj nárast zámorských prepráv smerom na Slovensko. Rovnako sa zvyšuje objem prepravovaný zo Slovenska cez morské prístavy. Možno spomenúť napríklad export luxusných terénnych automobilov z produkcie bratislavskej fabriky Volkswagenu na americký kontinent.

Rast trhového koláča láka k priamej činnosti na Slovensku aj čoraz viac veľkých nadnárodných hráčov. Niektorí z nich mali donedávna iba obchodné kancelárie, prípadne zmluvne spolupracovali so slovenskými dopravcami.

V súčasnosti ich však rozvoj biznisu prinútil rozšíriť na Slovensko aj vlastné logistické činnosti. Často pre sieťové kontrakty s firmami, ktoré investujú do výroby na Slovensku.

Pre menšie logistické spoločnosti tak vzniká problém. Kým vlastníci kamiónov už naplno rozbiehajú spoluprácu s veľkými hráčmi, slovenské špedičné a distribučné firmy si musia pre budúcnosť hľadať novú náplň činnosti. Dočasne ňou môže byť vypĺňanie pretrvávajúcich medzier v ponuke nadnárodných hráčov.

Potom im však ostanú len dve možnosti. Napríklad nájsť si obchodného partnera v podobe väčšej zahraničnej špedičky. Tá dokáže zabezpečiť prílev dostatočného množstva cezhraničných kusových zásielok, ktoré miestna firma rozdistribuuje po Slovensku.

Z dlhodobého hľadiska však ako najpravdepodobnejšia možnosť sa ukazuje začlenenie sa do niektorého veľkého medzinárodného hráča. Príkladom bol vlaňajší vstup slovenského Lindberghu do nemeckej skupiny Dachser.

Nároky zákazníkov nielen na kvalitu prepráv, ale aj celkových logistických riešení bude v ére minimalizácie skladov umožňovať len budovanie čoraz dokonalejších informačných systémov. Aplikácia systémov na sledovania pohybu zásielky zákazníkom však vyžaduje značné investície, ktoré dokážu zvládnuť iba veľké firmy.

Ilustračné foto – Andrej Balco