Začiatkom druhej vlny sa interiéry reštaurácií uzavreli a reštauratéri zainvestovali do exteriérov svojich podnikov. V polovici októbra bolo ešte počasie príjemné a zákazníci posedenia na terasách vyhľadávali. Chceli podporiť podnik.

Prvé mrazy, dážď a chlad ale donútili majiteľov situáciu vyriešiť. Zabezpečili svoje terasy pred nevľúdnym počasím. Grémium okolo premiéra Matoviča sa ohradilo a sprísnilo podmienky.

Opatrenia neuvoľnil, a tak si poradili

Hoci sa od pondelka uvoľnilo niekoľko protipandemických opatrení, ktoré podnikateľom v ohrozených sektoroch aspoň čiastočne rozviazalo ruky, na gastro ani tentoraz nedošlo. Teploty klesajú a situácia sa skomplikovala natoľko, že po mestách vidieť čoraz častejšie reštauračné terasy zabezpečené ochrannými a vodeodolnými plachtami, plexisklami alebo sklami. Niekedy ponechajú len pár otvorených okien alebo dvere.

Toto hygienikom nestačí, a tak sa rozhodli sprísniť pravidlá a ponechať otvorené len tie vonkajšie terasy, ktoré spĺňajú normy. Tie ale nikde nekonkretizovali. Ak sa tak stane, gastropodnikateľom zhasne nádej na poslednú, malú možnosť zárobku. Žiadajú preto premiéra a jeho poradné konzílium, aby sa už do existujúceho, aj tak okliešteného podnikania v gastrosegmente, nezasahovalo.

Iniciatíva Zachráňme gastro! mieri výzvu rovno na Úrad vlády. Interiér od exteriéru vraj výrazne odlišujú. „Terasy na rozdiel od uzavretého interiéru prepúšťajú viac vzduchu, majú vyššie stropy, ľahšie sa v nich udržujú rozostupy medzi zákazníkmi a hlavne tam nie je žiadna vzduchotechnika, ktorou by sa mohol prípadný vírus šíriť,“ hovorí Ján Laš za Iniciatívu.

Zároveň dodáva, že nevidí dôvod na uzatvorenie terás, ktoré majú ochranu voči vetru a dažďu, a na ktorých sú napokon sami zákazníci ochotní jesť aj v zime. Tí sa ale niekedy nevedia rozhodnúť, či je miesto, kam si idú sadnúť na obed či kávu, skutočne vonkajšia terasa, alebo len dobre vetraný vysunutý interiér.

Na tento fakt poukázal aj minister zdravotníctva Marek Krajčí v čase, keď umožnil gastopodnikateľom v rámci protipandemických opatrení využívať možnosť servírovať jedlo a nápoje len v otvorenom priestore. Na otázku TRENDU, v akom stave je riešenie uzavretých vonkajších terás, odpovedal riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády SR Richard Pekar v zmysle, že zatiaľ je predčasné o definitívnom zatváraní hovoriť. V piatok zasadá pandemická komisia, ktorá znepokojenia epidemiológov, aj ministrov pravdepodobne vyrieši. Či sa prikloní na stranu zdrveného gastrosektora, je otázne.

Prví zatvorení

Reštauračné zariadenia patrili v oboch pandemických vlnách k prvým zatvoreným. Otvárať sa budú pravdepodobne medzi poslednými. Hoci je podľa slov ministrov štedrá finančná pomoc prichystaná, proti nim hrá čas. Málo z nich, ak vôbec niekto, už peniaze na účte má.

„Treba podotknúť, že peniaze podnikateľom v gastrosektore neprišli žiadne – 80-percentné príspevky na mzdy boli pridelené zamestnancom, a ešte sa muselo na účte reštaurácie nájsť zvyšných 20 percent, zatiaľ čo príspevky na nájmy boli zaslané prenajímateľom,“ uvádza Iniciatíva Zachráňme gastro!, ktorá sa do boja proti nízkym, podhodnoteným obratom pustila svojou výzvou vo štvrtok popoludní. Gastropodnikatelia sa tak podľa ich slov stále nedočkali adekvátnej pomoci od štátu.

Susedia si vydýchli dávno

Pri porovnávaní finančného odškodňovania susedných krajín so Slovenskom je situácia u nás výrazne nestabilnejšia. Iniciatíva Zachráňme gastro! prispela sumarizáciou dát, kde sa napríklad v Česku alebo Rakúsku nahrádza 100 percent z celkovej ceny práce, na Slovensku je to len 80 percent tzv. superhrubej mzdy. Táto nemôže prekročiť maximálnu výšku 1 100 eur, zatiaľ čo v Česku je to o 778 eur viac. Ide o položku, ktorá je kľúčová najmä pri vyššie zarábajúcich profesiách ako sú kuchári, manažéri či prevádzkári.

Gastro vehementne bojuje o zníženie DPH pre svoj segment. Chcú sa priblížiť úrovni okolitých krajín. V Česku je od 1. mája tohto roka v rámci pomoci pre gastrosegment znížená DPH na 10 percent.

Hoci pred mesiacom prisľúbili pomoc viaceré ministerstvá, medzi inými aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR, doposiaľ nezverejnili podmienky žiadania tejto pomoci, a tak sa k majiteľom reštaurácií, barov a kaviarní dostane najskôr v budúcom roku.

Iniciatíva Zachráňme gastro! kritizuje podmienky, v ktorých musí aktuálne gastrobiznis fungovať, a tiež aj rozdielny meter, akým sa k otváraniu jednotlivých segmentov pristupuje. Pokoj by nastal, keby prišla reálna pomoc a peniaze by sa objavili na účtoch podnikateľov.

„Len pre zaujímavosť, Rakúsko prepláca reštauráciám 80 percent minuloročných tržieb a zároveň aj mzdy cez systém Kurzarbeit. Firmám tu tak ostanú reálne peniaze na prežitie,“ uzatvára Ján Laš za Iniciatívu Zachráňme gastro!