Od zmeny politického režimu spred vyše štvrťstoročia a následného nastolenia prísnejších ekologických noriem krajina nikdy viac umelých hnojív nepoužívala. Len veľmi ojedinelé bolo v tomto období presiahnutie hranice 120-tisíc ton ročnej spotreby umelých hnojív. Až posledné roky sa ide na vyššie objemy.

Do pôdy sypeme čoraz viac umelých hnojív, no tá skrýva ešte väčšie riziká

Spotreba umelých hnojív na Slovensku v tisícoch ton

Najväčšiu radosť z rastúcej domácej spotreby umelých hnojív, ktoré pôdu obohacujú hlavne o dusík, fosfor a draslík, môže mať rozhodne najmä najbohatší Slovák a súčasný český minister financií Andrej Babiš. Práve jemu patrí najväčší domáci výrobca i predajca hnojív, šalianske Duslo. No pre slovenskú poľnohospodársku pôdu nie je jej súčasné hnojenie optimálne.

Poctivý hnoj chýba

Odborníci z tunajšieho Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP), ktorí strážia zdravé narábanie s pôdou, ako aj kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy (ŠVPS), ktorí majú zasa na starosti bezpečnosť potravín, upokojujú, že Slovensko aj svojou súčasnou zvýšenou spotrebou živín z umelých hnojív na úrovni zhruba 90 kilogramov na hektár primerané mantinely ich využívania ani zďaleka neprekračuje.

Takáto dávka je navyše stále o desiatky percent nižšia ako v západoeurópskych krajinách. Nemecko trebárs na hektár pôdy aplikuje umelými hnojivami až 155 kilogramov pridaných prvkov. Upokojovať môže aj to, že aj po zvýšení tuzemskej spotreby hnojív sa ich tu počas socializmu aplikovalo zhruba dvaapolnásobne viac ako dnes.

Ľudia z ÚKSÚP i ŠVPS však druhým dychom dodávajú, že rast spotreby umelých hnojív je na Slovensku len prejavom inej, naozaj nebezpečnejšej slabiny domácej starostlivosti o pôdu.

„Viac umelých hnojív ide u nás do pôdy preto, lebo po stenčení našich chovov hospodárskych zvierat nám chýba maštaľný hnoj. Naše poľnohospodárstvo, bohužiaľ, hlavne len pestuje a až tak príliš nechová. A to je zle. Vráti sa mu to ako bumerang cez oslabenú pôdu bez dostatočného biologického hnojenia, lebo polia potrebujú aj organiku, a nielen chémiu,“ hovorí ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš s tým, že pôda prijme živiny z hnoja vždy jednoduchšie ako z umelých hnojív.

Do pôdy sypeme čoraz viac umelých hnojív, no tá skrýva ešte väčšie riziká

Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy

„Rast spotreby umelých hnojív u nás sám o sebe problémom nie je. Od povolených noriem ich spotreby sme stále ďaleko. Oveľa horšie je, že v našej pôde chýba prirodzená organika a humus,“ pripája sa k nemu Štefan Gáborík z odboru pôdy a hnojív ÚKSÚP-u. Podľa neho je obsah prirodzeného humusu v slovenskej pôde už taký nízky, že by štát mohol začať uvažovať o motivovaní agrárneho sektora k plošnému humusovaniu i vápneniu pôd. Do úvahy podľa neho pripadá ich špeciálne dotovanie.

Najsmutnejšie na tom, že Slovensku chýba hnoj pre polia, pritom podľa J. Bíreša je to, že ešte aj z menšieho množstva hnoja, čo produkujú znížené stavy hospodárskych zvierat, odoberú nemálo na výrobu elektrickej energie bioplynové stanice, ktoré vyrástli aj za pomoci štátnych dotácií. Navyše, dnes na nich zarábajú hlavne silní finanční investori.

Nie je hnoj ako hnoj

Ani odpady z chovov hospodárskych zvierat pritom nemajú na úrodnosť a stabilitu pôdu rovnako pozitívny vplyv. Lepší je kravský hnoj. Naopak, močovka od ošípaných 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa