Vpodnikateľských kruhoch slovenského potravinárstva sa začína hovoriť o veľkej akvizícií. Bratislavského spracovateľa olejnín Palmu-Tumys by mal ovládnuť silný zahraničný investor.

Ide o jednu z posledných bášt domáceho potravinárstva, ktorú ešte kontrolujú slovenskí vlastníci z čias ponovembrovej privatizácie. Manažéri i zamestnanci Palmy si firmu od štátu kúpili v roku 1992 a odvtedy dostali na kúpu viacero ponúk.

No dlho ich odmietali. Čoraz ostrejšia konkurencia na európskom trhu s jedlými rastlinnými tukmi i olejmi a tlak veľkoobchodných reťazcov na ceny potravín je vysvetlenie, prečo sa majiteľom Palmy zrazu zdajú akvizičné ponuky zaujímavejšie.

Tlak silnie.

Palma-Tumys v hľadáčiku investorov

 

I. Beblavý: Potravinársku produkciu sme znížili, lebo sa nám už nechcelo ísť do boja s nadnárodnými firmami.

Generálny riaditeľ a jeden z dôležitých vlastníkov Palmy-Tumysu Ivan Beblavý o konkrétnych záujemcoch hovoriť nechce. No to, že rokujú s potenciálnymi investormi o možnom predaji firmy, kategoricky neodmieta.

„Záujem o nás je dlhodobá vec. No doteraz sme sa na cene za podnik nikdy nedohodli. V dnešnej zostrenej konkurencii je však otázne, dokedy sa uvládzeme brániť tlaku nadnárodných koncernov. A tak uvažujeme aj o vstupe nového kapitálu,“ hovorí.

Pozícia Palmy v stredoeurópskom regióne je sťažená tým, že musí súťažiť s nepomerne väčšími konkurentmi. V susediacich krajinách – Poľsku, Maďarsku i Rakúsku výrobu olejov a margarínov ovládajú najsilnejšie svetové koncerny ako Bunge, Cargill či Archer Daniels Midland.

O najväčšieho českého výrobcu Setuzu práve bojujú tamojšie veľké spoločnosti, napríklad finančná skupina PPF či agrochemický koncern Agrofert.

Palma by podľa I. Beblavého dokázala prežiť aj bez vstupu nového kapitálu, lebo stále dokáže byť zisková. No ďalší rast môže podľa neho firme zabezpečiť len začlenenie do silnejšej medzinárodnej skupiny.

Podľa dôveryhodných informácií TRENDU sa o Palmu zaujímajú potravinárske koncerny aj silné slovenské a české finančné skupiny. Záujem mala donedávna prejavovať aj americká firma Archer Daniels Midland, ktorá na Slovensku vlastní jediného výrobcu kukuričného sladidla izoglukózy – Amylum Boleráz. No napokon pokusy získať bratislavského spracovateľa olejnín utíchli. I. Beblavý informácie o konkrétnych záujemcoch nijako komentovať nechce.

Ak by napokon do Palmy mal vstúpiť nový investor, terajší vlastníci by si chceli v podniku udržať aspoň menšinový vplyv. Podľa I. Beblavého si však uvedomujú, že investori majú väčšinou záujem len o celé firmy, a tak sa nedá vylúčiť ani predaj celej spoločnosti.

Zároveň zdôrazňuje, že s potenciálnymi investormi sa len rokuje a ešte nie je nič rozhodnuté. „Nechceme za každú cenu podnik predať. Za tých vyše desať rokov sme ho posunuli dopredu. Nie sme v situácii, že len čakáme na vstup cudzieho kapitálu a podnik upadá. Keby sme boli zlou firmou, tak sa o nás nikto ani nezaujíma,“ pokračuje I. Beblavý.

MERO je cesta.

Palma-Tumys v hľadáčiku investorov

Šéf tejto bratislavskej spoločnosti zdôrazňuje, že terajší vlastníci dokázali reagovať hlavne na zložité obdobie po vstupe krajiny do Európskej únie. Dovtedy Palma dosahovala každoročne slušné zisky až okolo stovky miliónov korún. V predminulom roku ich zarobila len deväť.

Po vstupe do únie sa zvýšil dovoz olejov a margarínov, hlavne z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Palmu zaťažil aj tlak obchodných reťazcov. Za uplynulé dva roky stlačil cenu olejov až o zhruba pätinu.

„Naša ziskovosť z olejov a tukov sa dostala na minimálne úrovne. Aby sme ostali konkurencieschopní, museli sme urobiť stabilizačné kroky,“ vracia sa k horším časom I. Beblavý. Palma sa predovšetkým odhodlala zrušiť neefektívne výroby.

Časť pracovníkov musela odísť, čo v manažérsko-zamestnaneckej firme nie je jednoduché. „Za posledné tri roky opustili podniky dve stovky ľudí. Ak sme chceli prežiť, bolo to nevyhnutné,“ hovorí I. Beblavý. Teraz v podniku robí zhruba 700 pracovníkov a niektoré produkty z jeho ponuky úplne vypadli.

Výsledok ozdravných opatrení na seba nenechali dlho čakať. Za vlaňajší rok sa Palma vrátila k vyššiemu zisku, a to aj napriek tomu, že oproti roku 2004 jej tržby za vlastné výrobky a služby mierne klesli. Za zvýšením ziskov stojí podľa I. Beblavého hlavne to, že firma stavila na výraznú diverzifikáciu výroby.

Okrem dovtedy nosných jedlých olejov a tukov začala vyrábať aj metylester repkového oleja (MERO). Ten sa využíva ako bioprímes do motorovej nafty a ako nahraditeľný zdroj palív má veľkú perspektívu.

„Na prežitie sme potrebovali ďalšiu oporu a MERO nám to splnilo. Jeho výrobou vieme repku zhodnotiť s vyšším ziskom ako pri výrobe jedlých tukov a olejov,“ pochvaľuje si I. Beblavý.

Fabriku na výrobu MERO má jeho firma v Šenkviciach neďaleko Bratislavy. Vlastníkov stála 220 miliónov korún. Vlani tam Palma vyrobila vyše 31-tisíc ton tohto biopaliva. Z jej celkových tržieb pokrylo MERO hneď v prvom roku celoročnej výroby takmer štvrtinový podiel. Firma ho doma aj v cudzine predala za celkovo vyše 860 miliónov korún.

Slabšie tuky a oleje.

Výroba MERO sa v Palme premietla do poklesu potravinárskej výroby. Ešte dva roky dozadu bratislavský spracovateľ olejnín vyrábal zhruba 85-tisíc ton jedlých rastlinných tukov a olejov, vlani to bolo zhruba o pätnásťtisíc ton menej. Vyše polovicu svojej repky olejnej dnes podnik používa na výrobu biopaliva.

Podľa I. Beblavého potravinársku produkciu znížili, lebo sa im už nechcelo ísť do boja s nadnárodnými firmami. Hovorí, že ziskovosť sa z výroby olejov a tukov začala vytrácať, keď ich veľké koncerny začali ponúkať pod úrovňou výrobných nákladov.

„Konkurenti sa snažia trhy strednej a východnej Európy získať aj za cenu dočasného dotovania cien. Pre obchodníkov je to lákavé, a tak dovozy lacnejších olejov z cudziny idú hore,“ pokračuje I. Beblavý. Výsledkom je, že zatiaľ čo pred troma rokmi Palma v olejoch ovládala takmer dve tretiny slovenského trhu, teraz je to menej ako polovica. V tukoch si firma udržuje už dlhšie polovičný podiel.

Konkurenti z cudziny ukrojili z jej pozícií, ale nielen na pultoch obchodov. Nahradiť sa ju snažia aj u odberateľov z nadväzujúcich potravinárskych výrob. Menej tukov a olejov od Palmy napríklad nakupuje len kúsok vzdialená fabrika bývalého bratislavského Figara.

Jeho americky vlastník Kraft Foods v medzinárodnom tendri uprednostnil zahraničných dodávateľov. „Do slovenských pekární sa so svojimi lacnými margarínmi zasa snažia dostať Poliaci a Česi,“ ďalej spresňuje I. Beblavý.

Cenové vojny priviedli Palmu k obmedzeniu vývozov do okolitých krajín. Po započítaní prepravných nákladov prestal byť pre nich export výhodný. Predvlani Palma vyviezla do zahraničia tuky a oleje za 800 miliónov korún, vlani – za 550 miliónov.

Zníženie predajov na domácom trhu bolo menej prudké. Tam nastal pokles z 1,7 miliardy korún na vyše 1,5 miliardy. „Predaje síce klesajú, ale na rozdiel od niektorých konkurentov sa môžeme stále pochváliť, že si udržiavame kvalitu. Na výrobu olejov využívame naďalej len repku a slnečnicu. Lacnejšie sójové oleje neprimiešavame,“ hovorí I. Beblavý.

Palma-Tumys v hľadáčiku investorov

Z poľa do nádrže.

Výroba tukov a olejov sa podľa šéfa Palmy môže stať pre podnik opäť ziskovou, keď porastú ceny potravín i príjmov obyvateľstva. „Dovtedy chceme udržať výrobu,“ hovorí I. Beblavý.

Naopak rozširovanie produkcie sa dá predpokladať pri biopalive. Dnes ho šenkvická fabrika Palmy dokáže vyrobiť najviac 40-tisíc ton ročne. „Sme pripravení investovať do zdvojnásobenia výroby, ale na to potrebujeme aj podporu vlády,“ pokračuje I. Beblavý.

Zatiaľ v rámci rozvoja obnoviteľných zdrojov energie stanovila mieru povinného primiešavania dvoch percent MERO do motorovej nafty. Pri zohľadnení celkovej spotreby nafty v krajine na splnenie tejto podmienky tak stačí ročne zhruba 25-tisíc ton MERO. „Západoeurópske krajiny primiešavajú viac a tak to očakávame aj my. Veď ide o cestu, ako znížiť závislosť od dovozov ropy,“ argumentuje riaditeľ Palmy.

Aby Palma nemala problémy s dodávkami olejnín, pravidelne prispieva farmárom na nákup hnojív i osív. Každoročne od nej dostavajú pôžičky zhruba pol miliardy korún za čo potom od nich podnik získa úrodu. Nie vždy sa to vyplatí.

Časť z nich sa dala napríklad zlákať vidinou vyšších cien od obchodníkov z cudziny a Palmu so svojimi produktami nakoniec obišla. „Bolo ich len zopár a z nášho registra sme ich rýchlo vyradili. Väčšina si uvedomuje, že dlhodobá spolupráca s nami je výhodnejšia ako občasná šanca na dobrý obchod v cudzine,“ opisuje I. Beblavý.

Na rozdiel od minulosti sa už farmári nemôžu spoliehať na to, že Palma im v zmluvách stanoví s veľkým predstihom pevné ceny repky. Podľa I. Beblavého vykupuje firma olejniny podľa cien na svetových burzách. Ak sama čelí konkurencii trhových cien olejov, tak od farmárov očakáva, že budú tiež rešpektovať situáciu na trhu a dodávať suroviny za aktuálne svetové ceny.

Okrem spracovania olejnín Palma vyrába aj mydlá a bytovú chémiu. Budúcnosť tejto menšej výrobne so stovkou zamestnancov v Novom Meste nad Váhom je otázna. „Dlhodobo v tom pokračovať nechceme a pre fabriku hľadáme novú náplň výroby. Mydlá vnímame len ako sociálnu výrobu, aby sme mali prácu pre časť našich ľudí,“ upozorňuje I. Beblavý.

Šancou na zhodnotenie fabriky v Novom Meste nad Váhom by podľa neho mohol byť tamojší rozvoj automobilových výrob. Podľa šéfa Palmy by si tam vedeli predstaviť výrobu automobilových súčiastok.

Foto – Andrej Balco