Koronakríza naučila mnohých, že keď sa zásoby potravín stenčili, neznamená to, že treba okamžite utekať do supermarketu. Stačí urobiť pár „klikov“ a kuriér čoskoro klope na vaše dvere s donáškou.

Dáta z celosvetového vyhľadávania dodávok jedla cez Google dosiahli v apríli najvyššie hodnoty. Mnohé podniky doslova zo dňa na deň prekopali svoje web stránky, aby vytvorili funkčné online systémy objednávania ich produktov.

Sme za osobnú skúsenosť

Možnosť objednať si potraviny domov je však pre mnohých Slovákov stále veľkou neznámou. V zahraničí sa taká možnosť využíva oveľa častejšie. Slováci sú ale viac za osobnú skúsenosť: Chcú si sami vybrať tie najkrajšie paradajky, chlieb, vypečený a čo najľahší, pomaranče musia byť čerstvé a šťavnaté.

Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR cez internet nakupuje potraviny necelá štvrtina Slovákov. Až 77 percent respondentov uviedlo, že uprednostňuje nákup osobne, práve z dôvodu, že môže dané výrobky vidieť. Dôležitú úlohu zohráva aj vernosť obchodom a sila zvyku.

Zhruba 18 percent Slovákov priznalo, že nemá dostatočné digitálne zručnosti, a preto uprednostňuje nákup v kamenných obchodoch. Ak sa však vyberieme do online sveta, najčastejšie nakupujeme oblečenie a obuv, zhruba 40 percent zákazníkov objednáva nábytok a tovar do domácnosti, elektroniku si takto zaobstaráva štvrtina ľudí. Najmenej sa na webe kupujú lieky – robí to len 16 percent zákazníkov.

Kvôli koronavírusu sa pre online nakupovanie potravín rozhodli zaneprázdnené matky, ale aj deti, ktoré takto nakupovali pre svojich rodičov na dôchodku, nehovoriac o ľuďoch, ktorí boli v domácej karanténe a inú možnosť nákupu obvykle ani nemali.

Úskalia nakupovania

Aktuálna situácia ohľadom pandémie odhalila niekoľko úskalí nakupovania v klasických obchodoch. Priemerná skladovacia kapacita čerstvých produktov v supermarkete je len jeden deň, hovorí pre BBC Jan Willem van der Schans, vedecký pracovník na univerzite v holandskom Wageningene. Množstvo tovaru pritom cestuje z ďalekých krajín, napríklad len 17 percent ovocia a zeleniny predávaných v Británii sa tam ajvypestuje.

„Každá krajina má svoju komparatívnu výhodu – pestujú sa banány v tropických zónach, no v budúcnosti by to mohlo byť tlmené snahou o sebestačnosť krajiny,“ dodáva Schans.

Faktom tiež je, že poľnohospodárstvo a snahy o lokálne pestovanie má nevýhodu v podobe vysokej náchylnosti na choroby. Okrem toho v tomto sektore sú problémom nízke mzdy a dočasné pracovné miesta.

Takmer tretina pracovníkov v poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve a 38 percent pracovníkov v maloobchode a veľkoobchode s potravinami vo Veľkej Británii má platy popd hranicou životného minima.. V rozvojovom svete žije polovica poľnohospodárov v chudobe – za menej ako 3,10 dolára na deň.