Účtovníci vraj budú medzi prvými, ktorým umelá inteligencia zoberie prácu. Ako to vidíte vy?

Áno, evidujem tieto prognózy. Automatizácia však prebieha intenzívne už odvčera. Takže nie sme v situácii, že čakáme na pád meteoritu, ktorý nám úplne zmení život. Je to pozvoľný proces, vďaka ktorému už dnes vieme v rámci poskytovania účtovných služieb eliminovať značnú časť manuálnych vstupov účtovníkov. Keby sme dnes účtovníctvo robili spôsobom, akým sa robilo pred piatimi rokmi, nedokázali by sme napríklad pri väčšine e-shopov ísť tak významne dole s cenou. Odbúravanie manuálneho vedenia účtovníctva vytvára priestor na poskytovanie služieb s vyššou pridanou hodnotou. Takže automatizáciu nielen vítame, ale aj vyhľadávame.

Ak sa zautomatizuje účtovníctvo, dokážete naďalej dávať klientom pridanú hodnotu? Budete mať potom menej práce...

Nielen dnes, ale aj zajtra bude klient potrebovať pomôcť s nastavením procesov v účtovníctve tak, aby fungovalo efektívnejšie. Neexistuje jedna aplikácia alebo jeden softvér, ktorý môžete jednoducho replikovať na každého klienta. Tých technických možností je veľa a heterogenita ekonomického života vrátane rôznorodosti dokladov, ekonomických operácií, právnych aspektov, vstupov daňových úradov, potrieb investorov, bánk alebo špecifík CRM systémov klientov je obrovská. Minimálne na začiatku spolupráce sme preto pre klienta konzultantom – nastavujeme procesy.

Z obsahovej stránky klientom radíme pri uplatňovaní zvýhodnených daňových režimov, pri cezhraničných aktivitách, nastavujeme zmluvy, čistíme účtovníctvo kvôli investorom alebo bankám, zastupujeme pri daňových kontrolách. Okrem toho aj ten najmenší klient chce vedieť, kde bude platiť najmenšie dane a odvody, kde je hranica medzi legálnym a nelegálnym alebo ako si efektívnejšie nastaviť materskú. Tým, že poradenstvo zastrešujeme komplexne aj ako advokáti, je práve poradenstvo tou vyššou pridanou hodnotou, ktorá významne prevyšuje domnelý výpadok príjmov z účtovníctva.

Kde vidíte priestor na automatizáciu účtovníctva a tým aj znižovanie ceny a kde, naopak, zostane drahá ľudská práca?

Už dnes existujú firmy na automatizáciu účtovníctva až do úrovne vyťažovania dát – dáta zbierajú na úložisku, cez konektory sa dostávajú do účtovného softvéru a ten ich dostáva v takej podobe, že ich dokáže prečítať a zaúčtovať. Takéto riešenia sú však pre menšie firmy stále drahé. Je tu teda veľký priestor na progres. Ten je však podmienený zjednocovaním foriem účtovnej a daňovej agendy nielen na Slovensku, ale hlavne v EÚ. Potrebujeme preto viac harmonizovať nielen naše právne poriadky, inak bude automatizácia stále problematická. Pomôžem si paralelou: je krásne učiť sa tri cudzie jazyky, ale napokon nevieme ani ten anglický jazyk poriadne.
Naopak, ľudské vstupy z poradenstva tak ľahko nezmiznú. Počítače síce už dnes dokážu v zadefinovaných alebo komoditných úlohách zefektívňovať poradenskú prácu, ale neviem si ich zatiaľ vôbec predstaviť ako architektov. Rozmanitosť ekonomického života neustále rastie, a keď k tomu pripočítame frekvenciu prijímania nových predpisov, je to ťažko hmatateľný kokteil. Aj keď to bola výnimočná situácia a opatrenia sa asi nedali prijímať inak ako živelne, stačí si spomenúť na prvú vlnu Covidu-19 a vládne opatrenia. Alebo len nedávno nám do života vstúpili virtuálne meny, ktoré potrebujeme nejako právne, daňovo a účtovne uchopiť. Tu musíme vychádzať zo základných princípov a súvislostí a napasovať ten „kryptosvet“ do poznateľného sveta. A to robia iba architekti.

Čo okrem automatizácie dnes najviac trápi malé a stredné firmy? Nie je to práve neprehľadnosť v pribúdajúcich účtovných predpisoch?

V značnej miere určite áno. Verím, že každá vláda chce znížiť administratívnu záťaž a v apolitických návrhoch je dobromyseľná. Niektoré dobre mienené návrhy však z dlhodobého hľadiska neprispievajú k rovnováhe. Napríklad nedávna novela zákona o dani z príjmov zaviedla inštitút tzv. mikrodaňovníka. Cieľom bolo vytvoriť jednoduchšie a daňovo priaznivejšie prostredie pre malých podnikateľov. Ale my už v zákonoch máme malých podnikateľov definovaných ako mikroúčtovné jednotky alebo „neplatcov“ DPH, alebo podnikateľov s výnosmi/príjmami pod 100-tisíc eur ročne. Každý z nich však má iné výhody a iné definičné znaky. Vytvára to na prvý aj druhý pohľad neprehľadný reťazec vzťahov a súvislostí. Prečo nemôže byť jeden typ malého podnikateľa? Prečo to nemôžeme zjednodušiť? Napríklad zákon o dani z príjmov mal v roku 2004 len 35-tisíc slov, dnes ich má okolo 100-tisíc. V tomto zložitom prostredí sa aj ten najmenší podnikateľ musí pýtať svojho poradcu, čo mu generuje zbytočné náklady. A to, že takéto vytváranie práce je ekonomicky neefektívne, nám nehovoria iba ekonomické knižky, ale aj naša historická skúsenosť.

Peter Varga
Zdroj: NMH
Peter Varga

Často počuť aj to, že nízka miera daňového zaťaženia môže byť stimulom ekonomického rozvoja. Ako to vnímate vy?

Ja si úplne nemyslím, že daňové zaťaženie je na Slovensku extrémne vysoké. Okrem toho slovenský daňový systém dnes ponúka množstvo spôsobov, ako si podnikatelia môžu svoju efektívnu daňovú sadzbu legálne a elegantne znížiť. Obrovským problémom je však cena práce. Nemusím tu rozoberať ekonomiku okolo ceny práce, to si vie vypočítať každý. Problém je to, že cena práce na Slovensku vytvára prostredie, v ktorom sú podnikatelia nútení systém obchádzať napríklad zamestnávaním živnostníkov. A, žiaľ, nielen obchádzať. V niektorých segmentoch sa totiž bez výplat na ruku na trhu nepresadíte.

Súčasť vašej práce je aj zastupovanie klientov pred daňovým úradom. Daňoví kontrolóri majú povesť, že si daňové zákony často vykladajú podľa toho, ako potrebujú. Je to v realite naozaj tak?

Klientov zastupujeme nielen pred správcami dane, ale aj ako daňoví advokáti v prípadnom konaní pred súdom a musím povedať, že je to o trochu lepšie. Navyše v minulosti sa často javilo, že daňové kontroly boli vyvolané účelovo. Stále však platí, že svojvoľná interpretácia správcov dane môže byť pre firmu likvidačná. Predstavte si, že vám daňový úrad len tak neuzná odpočet DPH a vy máte maržu pod 10 percent. Aj preto by malo byť prvoradou úlohou poradcu pri nastavovaní štruktúry podnikania predchádzať týmto rizikám.

Zákon o dani z príjmov mal v roku 2004 len 35-tisíc slov, dnes ich má okolo 100-tisíc. V tomto zložitom prostredí sa aj ten najmenší podnikateľ musí pýtať svojho poradcu, čo mu generuje zbytočné náklady.

www.carpathianag.sk
www.highgate.sk