V tejto pracovni som štyri hodiny sedel s niekoľkými špičkovými americkými vedcami, hovorí starosta Ivanky pri Nitre Peter Guzmický. Oni a ich ruskí kolegovia najviac bádajú v oblasti bunkovej transplantácie.

Rozprávali sa, či by sa dala táto technológia využívať v supermodernej nemocnici v tejto dedine. Kým stretnutie opisuje, za dverami kancelárie počuť pár miestnych, ako niečo vybavujú s asistentkou.

Okrem nej pracujú na obecnom úrade štyria ďalší zamestnanci. Veď Ivanka má len čosi vyše dvetisíc obyvateľov.

Kým podriadení riešia bežnú agendu neveľkej obce, starosta dohaduje projekt za 7,4 miliardy korún. Jeho srdcom má byť špičkové európske spinálne centrum na liečbu chrbtice a miechy.

Na pochybovačné otázky, či plán nie je megalomanský a nereálny, si už starosta zvykol. Neprekvapili ho ani tie od TRENDU. O tom, kto bude investorom a prevádzkovateľom, či sa takýto komplex v Ivanke naozaj uživí. Pôvodne si podobné otázky kládol aj on.

Mal pochybnosti a do projektu sa mu vraj vôbec nechcelo. Tu už prestáva zábava, povedal si, keď sa dozvedel, koľko má investícia skutočne stáť.

Začínali aquaparkom.

Ivanská viera v neuveriteľnú investíciu

P. Guzmický končí tento rok v Ivanke štvrté funkčné obdobie. Najprv v dedine a jej okolí hľadal – posmelený geologickými štúdiami – ropu.

Potom patrila Ivanka medzi kandidátov na vybudovanie podzemných zásobníkov zemného plynu. Ale našli tam termálny prameň.

Vzácny, podobný slanej vode z Mŕtveho mora. Podľa nedávnej slovenskej módy chceli vybudovať aquapark. No so žiadosťou o peniaze z eurofondov neuspeli a investora nezískali.

Na stavebnej výstave v Berlíne sa P. Guzmický zoznámil s architektkou Olgou Erdmannovou. Náhodne. Češka žijúca v Nemecku videla Slovákov a prihovorila sa.

Práve ona starostu Ivanky presvedčila, aby skúsil termálnu vodu využiť na medicínske účely. Vedela, o čom hovorí. Ako architektka sa podieľala na projektovaní zdravotníckych zariadení. Navyše podľa nej v Európe takáto klinika chýba.

Existuje síce viacero špecializovaných ústavov, no nie vyslovene pre ochrnutých pacientov. Jediná pomerne malá nemocnica so stovkou lôžok stojí vo Švajčiarsku.

O. Erdmannová mala aj ďalší dôvod. Jej bývalý šéf, významný nemecký architekt, pred rokmi zomrel. Po tom, čo ochrnul pre neodbornú liečbu. Bola to pre ňu silná osobná skúsenosť.

Odkedy v dedine pri Nitre našli termálny prameň a spustili akciu aquapark, ubehli dva roky. Medzitým O. Erdmannová vymyslela projekt spinálneho centra a pre Ivanku našla aj partnera – nemeckého developera Naumann Service. Ten doteraz do strednej a východnej Európy takmer nezablúdil, zameriaval sa na Západ.

No fakt je, že o podobnom zariadení sa hovorilo aj v súvislosti s Prahou. Architektka a P. Guzmický Nemcov presvedčili, aby išli na Slovensko.

Starosta vraví, že zavážili pozemky, ktoré ponúkol, využitie termálneho prameňa, aj rýchlosť, akou sa podujal zvládnuť byrokraciu okolo zmeny územného rozhodnutia a stavebného konania. Keď predstaviteľom Naumannu povedal, že to dokáže vybaviť za rok, boli milo prekvapení. „V Nemecku podľa nich stavebné konanie trvá aj päťkrát dlhšie,“ hovorí P. Guzmický.

Papierová perspektíva.

Pred spustením výstavby musí starosta absolvovať posledné dôležité rokovania. Zmluvu s Naumann Service, ktorý bude developerom aj investorom, podpísal vlani v decembri.

Bez akejkoľvek asistencie nejakého ministra z Bratislavy a sľubov o štátnej pomoci. V najbližšom čase si s Nemcami dohodne záväzné termíny a naplánuje presný postup stavebného a územného konania. To by malo podľa jeho plánov skončiť ešte tento rok.

Okrem stavebného konania ho čaká komunikácia s ministerstvom hospodárstva aj zdravotníctva. V prvom prípade pre možnosť vykúpiť štátne pozemky, v druhom preto, aby získal potrebnú licenciu.

Projekt v Ivanke už Naumann Service avizuje na svojej internetovej stránke. No predstavitelia tejto spoločnosti sa nechceli s TRENDOM rozprávať skôr, ako budú mať v ruke územné rozhodnutie, ktoré zmení pozemok na stavebnú parcelu. Preto je zatiaľ známe len to, že za ostatných desať rokov uskutočnil tento developer projekty za pol miliardy eur vrátane zdravotníckych a sociálnych zariadení v Nemecku.

Naumann okrem financovania a developerstva vyberie aj prevádzkovateľa nemocnice. P. Guzmický ubezpečuje, že v zahraničí existuje dosť profesionálnych firiem, ktoré podobné zariadenia manažujú. A dokážu zabezpečiť návratnosť vysokej investície zhruba za dvadsať rokov.

Do akcie sa zapojila aj Európska skupina architektúry, urbanistického plánovania a inžinierstva, Európskou úniou uznané zoskupenie šesťtisíc architektov, projektantov, inžinierov i urbanistov. Jeho technickou viceprezidentkou je práve O. Erdmannová.

Užitočné sny.

Do troch rokov má v réžii týchto hráčov vyrásť v Ivanke komplex, ktorý výškou investície dosahuje dve tretiny výrobného projektu Getrag Ford Transmissions v priemyselnom parku v Kechneci. Ide o najväčšiu súkromnú investíciu do slovenského zdravotníctva, hoci nie je iba o medicíne.

Ivanská viera v neuveriteľnú investíciu

Peter Guzmický: Tu už prestáva zábava, povedal som si, keď sa som sa dozvedel, koľko má investícia skutočne stáť.

Spinálna klinika bude mať najmodernejšie vybavenie, sedem operačných sál a takmer štyristo lôžok. Vedľa nej má byť rehabilitačno-kúpeľné centrum, relaxačný areál, obchody, kongresové sály, hotel pre tristo ľudí, penzión pre seniorov i vily pre lekárov, ktorí prídu do Ivanky pracovať aj bývať.

Na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja sa tešia aj na 3D kino. Z prozaického dôvodu: do toho v Nitre už riadne zateká. Podľa starostu bude areál dvakrát väčší ako sama dedina.

Plán ráta aj s priestormi pre výrobcu špeciálnych pomôcok pre postihnutých – firmu ďalšieho českého emigranta žijúceho v Nemecku Milana Kadleca. Po dovolenkovom úraze krčnej chrbtice pred vyše dvadsiatimi rokmi zostal na vozíčku. Nehýbe rukami ani nohami. No už takmer dvadsať rokov podniká.

Vo Wuppertale vlastní firmu, ktorá poskytuje starostlivosť starým a bezvládnym ľuďom, i fabriku na špeciálne ortopedické pomôcky. Dáva prácu 650 ľuďom. V roku 1998 otvoril pobočku v Prahe.

On sám dokazuje, ako moderné technológie a špeciálne pomôcky vrátia ochrnutých späť do života. Na svojom BMW jazdí tak, že ho ovláda len ústami.

Podoby biznisu.

Aj z náčrtov, ktoré má P. Guzmický rozložené na stole v pracovni, je zjavné, že projekt Ivanku a jej okolie zmení na nepoznanie. Nielen vizuálne.

Už teraz na úrade Nitrianskeho kraja aktualizujú rozvojovú stratégiu a začínajú uvažovať, ako by zreorganizovali miestne školstvo. Tak, aby vychovalo dosť vhodných pracovných síl.

Zamestnanie v komplexe má nájsť dvetisíc ľudí, z toho tisícdvesto zdravotníkov. Tejto investícii mienia prispôsobiť aj regionálne projekty, ktoré sa budú uchádzať o eurodotáciu. P. Guzmický vysvetľuje, že jednou z prvých stavieb v areáli bude doškoľovacie stredisko pre zdravotnícky personál.

Ivanský komplex prinesie možnosti aj pre dodávateľov zo Slovenska. Zatiaľ o ňom veľa z nich nevie. Niečo tušia napríklad v bratislavskej projektantskej firme Hosping. Oslovil ich jeden výrobca sterilizátorov, ktorý by mal byť dodávateľom pre kliniku.

V Hospingu už robili prvé dispozičné riešenia. Počas výstavby sa môžu dostať do hry ďalší. Keď sa spustí prevádzka, šancu získajú lokálni podnikatelia.

Ivanská viera v neuveriteľnú investíciu

Olga Erdmannová: Európe takáto klinika chýba. Existuje viacero špecializovaných ústavov, no nie vyslovene pre ochrnutých pacientov.

Starosta verí, že to obci pomôže. V súčasnosti sa v nej nedá nikde prespať a najesť sa možno len v miestnej krčme.

No v prvom rade bude na spinálnom centre a priľahlých investíciách profitovať obecná kasa. P. Guzmický priznáva, že daň z nehnuteľností z takéhoto objektu by znamenala „veľmi vysokú sumu“.

Otázne zostáva, ako by supermoderná klinika pomohla slovenským pacientom. Všeobecná zdravotná poisťovňa, s tri a pol miliónom poistencov, zatiaľ na túto tému rozprávať nechce. Dôvod?

Nevie si presne predstaviť, aké zákroky bude centrum v Ivanke robiť. A z počítačového systému nevie ani vyčítať, koľko jej poistencov vlastne spinálnu chirurgiu potrebuje. A ani čo ich liečba v priemere stojí.

Pozná ale cenu zdravotníckych pomôcok pri operácii chrbtice. Je to od päťdesiat- do dvestotisíc korún. Ivanská klinika bude pravdepodobne drahšia ako súčasné slovenské pracoviská.

Poisťovne pritom nedokážu naplno využiť ani ich kapacity. Nemajú peniaze. Ak by komplex v Ivanke predsa len využili, pre Slovákov by v ňom aj tak viac ako desať percent kapacít nezvýšilo. To aspoň predpokladá plán.

Ráta hlavne s klientelou zo zahraničia. Slovensko môže byť cenovo lákavé pre nemecké a rakúske zdravotné poisťovne, ktoré napríklad odmietajú preplácať liečenie pri Mŕtvom mori.

O. Erdmannová po konzultáciách s nimi predpokladá, že Slovensko, ako člena EÚ, budú brať inak. V Ivanke sa majú operovať aj urgentné prípady z okruhu stopäťdesiat kilometrov, ale bude sa tam poskytovať najmä pooperačná starostlivosť a rehabilitácia. Podľa vážnosti úrazu, poškodenia alebo ochorenia miechy trvajú niekoľko mesiacov aj vyše roka.

    Peniaze, pečiatky, povolenia

    Veľkosti projektu Európskeho spinálneho centra zodpovedá aj spôsob financovania. Peniaze, rovnako ako riadenie výstavby bude zabezpečovať developerská spoločnosť Naumann Service. Hoci svoje plány zatiaľ neodkryla, je pravdepodobné, že využije obvyklý mechanizmus financovania veľkých realitných a priemyselných projektov.

    Ivanská viera v neuveriteľnú investíciu

    Základom je zhromaždenie finančných zdrojov od inštitucionálnych investorov. Že pôjde o peniaze od bánk, poisťovní a ďalších finančných investorov, potvrdzuje aj autorka projektu architektka Olga Erdmannová, viceprezidentka Európskej skupiny architektúry, urbanistického plánovania a inžinierstva (SAIR). Najčastejšie sa pri podobných projektoch peniaze sústredia do špeciálne vytvoreného fondu. Len čo bude jasné, že projekt sa bude robiť, SAIR zorganizuje svojich členov a detailný zámer vrátane artchitektonického a technologického riešenia bude vytvárať medzinárodný tím.

    Počas prípravy lokality, ktorej ťarcha bude ležať najmä na pleciach starostu Ivanky Petra Guzmického, sa ako nevyhnutnosť ukazuje súčinnosť so štátom. Nutná bude najmä pre premenu štyristo hektárov na stavebnú parcelu a majetkové doriešenie týchto pozemkov. To patrí medzi najkomplikovanejšie kroky prípravy veľkých stavebných projektov. Pozemky na mieste plánovanej výstavby sú z veľkej časti vo vlastníctve štátu. Ak ich investor bude chcieť rýchlo a bez problémov získať, možno očakávať, že sa bude uchádzať o štatút významnej investície. Proces bežný pre zahraničné investície rozbehli predstavitelia projektu nedávnou návštevou na Ministerstve hospodárstva SR a zastavili sa po základné informácie aj na vládnej investičnej agentúre SARIO.

    Napriek jednoznačne medicínskemu zameraniu bude mať projekt aj typicky priemyselnú zložku. Zámerom SAIR je využiť na výstavbe budov novú stavebnú technológiu. Podľa O. Erdmannovej má ísť o environmentálne „priateľský“ materiál, ktorý navyše výrazne znižuje stavebné náklady a čas výstavby. Špeciálne vlastnosti by mali v v areáli výrazne znižovať aj prevádzkové náklady na energie. „Po využití rovnakej technológie pri výstavbe v Nemecku dokonca nemocnica s 350 posteľami energiou zásobuje aj okolie,“ poznamenáva O. Erdmannová.

    Výrobňa moderného stavebného materiálu by mala pre úsporu logistických nákladov vyrásť v blízkosti budúcej stavby. Popri produkcii by sa v nej malo pokračovať v ďalšom vývoji technológie. Projekt bude nadobúdať skutočné kontúry postupne. Jeho prvou časťou by sa malo stať nákupné centrum. Malo by stáť do roka od štartu, kým výstavba nemocnice potrvá minimálne dvaapolkrát dlhšie. (mj)

Rojčenie a realita.

Naumann zatiaľ o investícii v Ivanke mlčí a nedá sa rozprávať ani s prevádzkovateľom budúcej nemocnice. Ešte neexistuje.

Podľa O. Erdmannovej ho obvykle západoeurópski manažéri, ktorí sa špecializujú na riadenie medicínskych zariadení, vytvoria až presne na mieru projektu. Takže nemožno úplne zodpovedať niektoré otázky, ktoré nad projektom visia. TREND ich preto dával tým, ktorí dokážu dôsledky a nároky takéhoto plánu aspoň odhadnúť.

Prvá otázka znie, či bude mať nemocnica dostatok pacientov, aby sa investícia zaplatila. Sekretár Slovenskej neurochirurgickej spoločnosti Andrej Džubera si myslí, že takýto projekt neutiahnu len zdravotné poisťovne, zo svojho budú musieť pridať pacienti. Preto v Ivanke očakáva hlavne zámožnejších cudzincov.

Prednosta neurochirurgickej kliniky v novozámockej nemocnici Bruno Rudinský si vie predstaviť, že sa takáto nemocnica uživí. Práve vtedy, keď bude na ňu nadviazaná sieť ďalších služieb vrátane rehabilitácie, zábavného centra, hotela i penziónu. Tie budú ziskovejšie ako špitál, predpokladá.

Zároveň upozorňuje, že spinálnym pacientom počas liečby pomáha, ak nestratia kontakt s domovským prostredím. To môže zvážanie z Nemecka alebo Rakúska trochu skomplikovať.

Očakáva aj určitú nedôveru k strednej a východnej Európe. Kto bude môcť, tvrdí, radšej zaplatí za liečbu viac a zostane v domovskej krajine.

Aj v Nových Zámkoch mali pred pár rokmi ambíciu postaviť špecializovanú nemocnicu so spinálnym centrom za dve miliardy korún. Zákroky mali hradiť zdravotné poisťovne, pacienti by si platili od niekoľko sto korún a viac za lôžko a služby.

Takto nastavená investícia by sa podľa B. Rudinského vrátila za dvadsať päť rokov. O tom, že projekt v Ivanke je síce unikátny a veľkorysý, no zároveň aj reálny, hovorí primár z fakultnej nemocnice v Nitre Juraj Barta. On má v Ivanke garantovať odbor urológie.

Pýtajú si prácu.

Okrem pacientov potrebujú nemocnica aj rehabilitačné centrum kvalifikovaný personál. B. Rudinský hovorí, že na Slovensku existuje tak sedem nemocníc, kde robia kvalitnú spinálnu chirurgiu.

Viac ako päťdesiat chirurgov nenarátal. Rehabilitácie a liečbu pacientov zabezpečujú v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.

Projekt v Ivanke pritom predpokladá sedemdesiat odborníkov – lekárov a sedemsto sestier. Väčšina zamestnancov bude zo Slovenska a určite si zarobia viac, ako dostávajú u súčasných zamestnávateľov.

„Na najnáročnejšie operácie zabezpečí špičkových ľudí zo zahraničia celosvetová personálna agentúra,“ vysvetľuje P. Guzmický. O záujem lekárov pracovať v Ivanke strach nemá, vraj už sa mu začínajú ozývať doktori i sestry a pýtajú sa na prácu. Naposledy volal jeden chirurg z Kanady.

B. Rudinský sa odlevu pracovníkov do Ivanky neobáva. Napokon, odchádzajú už niekoľko rokov – do Česka, Rakúska, Nemecka aj Veľkej Británie. A školy vychovajú každoročne stále dostatok medikov.

    Kto si chce priplatiť

    Do projektu nového zdravotníckeho centra v Bratislave sa odhodlala aj bratislavská Slovintegra. Nepôjde o klasickú nemocnicu, ale preventívno-diagnostické centrum, v ktorom budú aj dve operačné sály a niekoľko lôžok na výkony jednodňovej chirurgie. V modernom centre bude desať ambulancií špecialistov od chirurga, cez očného až po neurológiu, endokrinológiu či urológiu. V centre zriadia aj tri ambulancie všeobecných lekárov. Ráta sa aj s dobre vybaveným rádiodiagnostickým centrom – tomografom či magnetickou rezonanciou.

    Centrum by malo byť zaujímavé práve jednodňovou chirurgiou, úkonmi, ktoré si nevyžadujú dlhodobú hospitalizáciu na lôžku. Očakáva sa čoraz väčšia podpora jednodňovej chirurgie aj zo strany zdravotných poisťovní. „Vidíme priestor na trhu,“ hovorí výkonný riaditeľ a člen Predstavenstva Slovintegry Cyril Matejkin. Ošetrenia, na ktoré by stredisko nemalo kapacitu a schopnosti by mali poskytnúť zmluvné špičkové nemocnice.

    „Naše centrum bude postavené na voľných pozemkoch blízko jednej z veľkých bratislavských nemocníc. Teraz čakáme na vydanie územného rozhodnutia,“ tvrdí C. Matejkin. Do doby rozhodnutia nechce miesto presne lokalizovať. Pozemky však už má firma pod kontrolou. Podľa zistenia TRENDU by mala stavba stáť v Petržalke. Investor pôvodne uvažoval, že zdravotnícke centrum bude v blízkom okolí hlavného mesta. Výhodou mali byť napríklad lacnejšie pozemky. „No rozhodli sme sa, že chceme byť čo najdostupnejší pre budúcich klientov a pacientov, ktorí by nás navštevovali,“ vysvetľuje C. Matejkin.

    Podľa predbežných prepočtov by nové zdravotnícke zariadenia malo stáť aj s technickým vybavením približne šesťsto miliónov korún. Malo by byť postavené do konca roka 2007 a prvých pacientov v ňom chcú ošetriť začiatkom roka 2008. „Návratnosť bude určite viac ako dvadsať rokov. Projekt vnímame tak, že s ním urobíme niečo pre akcionárov aj pre seba,“ pripomína C. Matejkin

    Zdravotnícke centrum by malo byť napojené na sieť zdravotných poisťovní a malo by byť prístupné aj verejnosti. Určené bude však najmä pre klientov, ktorí si budú chcieť priplatiť, alebo pre zamestnávateľov, ktorí budú ponúkať zdravotnú starostlivosť ako bonus pre zamestnancov. Zdravotnícke zázemie v tomto stredisku by mali nájsť aj športovci. Okrem tohto projektu Slovintegra zatiaľ neplánuje ďalšie aktivity pri budovaní sietí zdravotníckych zariadení alebo pri privatizácii toho, čo ministerstvo zdravotníctva ponúkne. (gb)

Foto – Vlado Benko, Andrej Balco