Zabrániť tomu, aby sa fyzické osoby vyhýbali plateniu daní na Slovensku a svoje príjmy vyvážali do daňových rajov. S týmto návrhom počíta rozsiahla novela zákona o dani z príjmov z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú v stredu posunul parlament do druhého čítania. Zámery sú v tomto prípade zrejme optimistickejšie, ako bude realita.

Dôvod je zrejmý – dopátrať sa informácií o tom, kto je skutočným vlastníkom subjektov registrovaných v daňových rajoch, akým spôsobom „točí“ peniaze a kde tie unikajú, je dlhodobo náročné aj pre finančnú správu či rôzne justičné orgány. Identita vlastníkov býva skrytá, rovnako tak aj ich finančné transakcie.

Rezort financií pod vedením ministra Eduarda Hegera je však v tomto smere optimistický. Tvrdí, že ak finančná správa zistí pochybenia, páchateľ sa nevyhne trestu.

„Celý nový zákon hovorí o tom, že ak chce niekto optimalizovať a vyviezť zisky do zahraničia ako fyzická osoba a chce si ich v daňových rajoch takýmto spôsobom nezdaniť, pôjde o porušenie zákona. Bude to predmetom zdanenia a ak finančná správa niečo takéto zistí, tak bude môcť konať,“ priblížil svoju predstavu médiám E. Heger.

Ako štát odhalí, kto vlastní schránku?

Ten, kto skutočne vlastní firmu v daňovom raji, by mal figurovať v oficiálnej alebo internej evidencii ako konečný užívateľ výhod. V Európskej únii platí legislatíva, ktorá vyžaduje, aby táto evidencia bola prístupná minimálne justičným orgánom domovského štátu, ale aj justičným orgánom iných členských štátov.

Problémom podľa advokáta a partnera kancelárie Taylor Wessing Andreja Leontieva je, ak povinnosť viesť túto evidenciu správne, úplne a aktuálne domovský štát nekontroluje a nesankcionuje. „Potom majú údaje získané na základe medzinárodnej spolupráce malú alebo žiadnu výpovednú hodnotu. Rovnako sťažuje daňovým orgánom prácu, ak sa tieto informácie poskytujú iba na konkrétne kvalifikované vyžiadanie,“ objasňuje pre TREND.

Na rozdiel od automatickej výmeny informácií medzi krajinami EÚ, kde môžu daňovému úradu „zablikať kontrolky“ na základe získaných datasetov, musí pri individuálnej žiadosti najskôr domovský štát identifikovať podozrenie na možný daňový delikt. Až následne môže žiadať zahraničné orgány o súčinnosť, spresňuje advokát.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa