Závislosť Európskej únie a Slovenska od dovozu zemného plynu zo zahraničia je jednou z najaktuálnejších a najzávažnejších tém v energetike. Z pohľadu elektrickej energie sú Európska únia aj Slovensko na prvý pohľad sebestačné, treba si však uvedomiť, že významná časť elektriny sa vyrába v elektrárňach spaľujúcich zemný plyn.

Nedostatok plynu spôsobuje jeho vysoké ceny, čo následne spôsobuje aj rast ceny elektriny. Pri súčasnom vývoji a cenotvorbe v Európe preto ide o kľúčovú surovinu.

Keďže viazanosť európskych krajín na výrobu elektriny zo zemného plynu je stále výrazná, cena elektriny pre celý stredoeurópsky región bude tento trend nasledovať.

Okrem samotnej ceny plynu sa v rastúcej cene elektriny odráža rastúca cena emisných povoleniek. Cenu povoleniek ovplyvňuje okrem iného odstavovanie jadrových elektrární v Nemecku a následný nárast spotreby fosílnych palív.

Prepojenosť cien plynu a elektriny, nedostatok energetických komodít a neistota na trhu spôsobili historický nárast cien. Vysoké ceny následne vyvolali aj vyšší záujem verejnosti a firiem o témy spojené s energetikou.

Vývoj naznačuje opatrný pokles cien

Pri odhade budúcich cenových úrovní sa pritom podľa Tomáš Rajčana, riaditeľa divízie energetiky a priemyslu v spoločnosti IPESOFT, ktorá sa venuje vývoju IT riešení pre priemysel a energetiku, možno odraziť od cien forwardových produktov elektriny.

Tie naznačujú, že ich cena elektriny do budúcnosti pomaly klesá zo súčasnej úrovne okolo 220 eur/MWh až po 125 eur/MWh v roku 2027. Podobný vývoj odborník T. Rajčan vidí aj pri cenách plynu, ktoré dokonca do budúcnosti môžu klesať o niečo výraznejšie.
„Opatrnejší pokles cien elektriny v porovnaní s plynom je možné čiastočne vysvetliť rastom ceny emisných povoleniek,“ avizuje T. Rajčan.

Ceny elektriny teda môžu v budúcnosti mierne klesať, no stále budú relatívne vysoké, čo povedie k intenzívnejšiemu hľadaniu alternatívnych zdrojov a k samovýrobe elektriny.

Odhadovať budúci vývoj na trhu na základe cien forwardových produktov je však iba jeden z možných prístupov. Je nutné si uvedomiť, že súčasná cena forwardových produktov vyjadruje sentiment trhu založený na aktuálnych informáciách. Neistota, ktorá momentálne na trhu panuje, môže priniesť množstvo zásadných udalostí, ktoré sa odzrkadlia aj na zmene cien forwardových produktov.

Ako sa s vysokými cenami môžu vyrovnať priemyselné podniky a väčší odberatelia?

Zvyšujúce sa ceny energetických komodít narušili zabehnutý biznismodel mnohým priemyselným podnikom a väčším odberateľom. Donútili ich venovať pozornosť ich energetickým procesom v širšom kontexte, vzdelávať sa v oblasti a prijať strategické rozhodnutia do budúcnosti. Efektívne riadenie výroby, nákupu a spotreby energie sa tak stalo pre mnohé subjekty kritickým faktorom prežitia.
„V súčasnosti evidujeme zvýšený záujem firiem o energetické IT riešenia a konzultácie s cieľom využiť našu expertízu na pomoc s rastom cien,“ povedal T.Rajčan.

Podľa neho existuje viacero spôsobov, ako lepšie korigovať budúce nárasty cien komodít a najmä elektriny. Moderné technológie a zmeny v legislatíve prinášajú firmám široké možnosti na komplexnú optimalizáciu a riadenie energetických procesov.

Môžu napríklad využiť inteligentné merače a moderné IT systémy na identifikáciu problémových oblastí a strát, vďaka tomu môžu zvýšiť energetickú efektívnosť, optimalizovať portfólio zdrojov, presnejšie plánovať, ziskovejšie obchodovať s elektrinou, pracovať s odchýlkou a regulovať svoju bilančnú skupinu. Ak to je pre nich ekonomicky zaujímavé, môžu zvážiť poskytovanie regulačných služieb alebo investovať do vlastných zdrojov a výroby.

Cena energií ovplyvní návratnosť investícií do energetickej efektívnosti

Súčasné podmienky na trhu totiž prinášajú veľkú príležitosť v podobe samovýroby elektriny s využitím obnoviteľných zdrojov. V apríli tohto roka bol zmenený legislatívny rámec pre lokálne zdroje elektriny, ktorý odstránil výkonové obmedzenie 500 kW. Ekonomický potenciál a návratnosť takéhoto využitia z lokálnych zdrojov sú evidentné a naznačujú, do čoho by sa mohlo oplatiť investovať a znížiť tak náklady na elektrickú energiu.

Vhodnou alternatívou je najmä využitie fotovoltickej elektrárne v rámci výroby elektriny pre vlastnú spotrebu. Obzvlášť to platí pre priemyselné podniky a veľkých odberateľov, ktorí sú oveľa menej obmedzovaní a môžu potenciál fotovoltiky využívať vo väčšej miere.

Pri cene elektriny okolo 230 eur/MWh je návratnosť približne 3,4 roka, naznačuje výhody T. Rajčan z IPESOFT-u. Ak by došlo k avizovanému poklesu ceny elektriny na úroveň okolo 125 eur/Mwh, návratnosť sa síce predĺži na necelých šesť rokov, stále však ide o investíciu, ktorá sa ekonomicky firmám oplatí a ide o vhodný spôsob, ako optimalizovať náklady na elektrickú energiu.

Tomáš Rajčan, riaditeľ divízie energetiky a priemyslu v spoločnosti IPESOFT
Zdroj: IPESOFT
Tomáš Rajčan, riaditeľ divízie energetiky a priemyslu v spoločnosti IPESOFT

Oplatí sa batériové úložisko?

Napriek zmene legislatívy však musia priemyselné podniky a veľkí odberatelia počítať s potenciálnymi administratívnymi bariérami, avizuje odborník T. Rajčan, ktorý odkazuje aj na iné možnosti, ako fotovoltiku rozšíriť napríklad o veľkokapacitné batériové úložiská. Podľa neho síce bol v máji 2022 schválený nový zákon o energetike, ktorý právne ukotvil uskladňovanie elektriny v batériových úložiskách, zatiaľ však chýbajú vykonávacie predpisy.

Využitie batériového úložiska na jednoduchú úschovu vyrobenej elektriny je síce dnes už výhodnejšie a prináša rýchlejšiu návratnosť, napriek tomu sa peniaze firmám vrátia až zhruba o desať rokov.

„Oveľa zaujímavejšie je inteligentné využitie batériového úložiska pre regulačné služby. Momentálne existuje viacero týchto komerčných inštalácií určených na reguláciu odchýlky, kde je návratnosť investície do troch rokov,“ uzatvára T. Rajčan a avizuje aj iné varianty, ako podobné zdroje a úložiská firmám v krátkom čase dokážu korigovať náklady na energie.

„Môžem potvrdiť, že už dnes prebiehajú rokovania o ďalších pripravovaných investíciách do batériových úložísk,“ avizuje T. Rajčan.

Ilustrančé foto
Zdroj: IPESOFT
Ilustrančé foto

Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.