“Dnes je potrebné urobiť krok späť, získať odstup a uvedomiť si, čo sme skutočne ako Európania z vývoja ekonomiky v ostatných rokoch získali,” tvrdí uznávaný profesor ekonómie Alexandru Minea. Akademik pôsobiaci aktuálne v rámci programu Nadácie VÚB na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave prispel k medzinárodným štúdiám o fiškálnych pravidlách. Európa je podľa neho skvelé miesto na život, aj keď dnes čelí väčším výzvam než kedykoľvek predtým.

Čo považujete za najväčší problém v súčasnej globálnej ekonomike?

Myslím, že sú to najmä nezodpovedané otázky v oblasti vysporiadania sa so zadlženosťou ľudí a krajín. V budúcnosti pôjde o veľmi zásadný problém, keďže súčasná miera zadlženosti je aj z historického pohľadu najvyššia. Ak sa na túto problematiku pozrieme z dlhšieho časového horizontu, mnohé rozvojové ekonomiky dosahujú mieru zadlženosti, akú sme síce mali už aj v minulosti, ale najmä v povojnových obdobiach. A to je alarmujúce.

Mnohí analytici hovoria o blížiacej sa recesii práve kvôli zadlženosti. Čo môže byť jej  spúšťačom?

Osobne vidím problém v tom, že mnohí nepovažujú súčasný stav za znepokojivý, keďže úrokové sadzby sú vo väčšine európskych krajín stále veľmi nízko. A úrokové sadzby sú hlavným faktorom a menovateľom, ktorý ovplyvňuje zadlženosť. Ak sú sadzby vysoké, predražuje sa aj dlh, čo si v konečnom dôsledku môže vyžiadať krytie jedného dlhu iným. A to je už uzavretý kruh, ktorý vedie ku kolapsu. Nateraz si dokážu lacno požičiavať aj samotné banky, čo však nemusí platiť v priebehu ďalších rokov.

Vaša práca na Slovensku sa zameriava aj na štúdium fiškálnych pravidiel a ich uplatňovania. Môžete v krátkosti popísať, čomu sa venujete?

Musím povedať, že mám radosť z dlhotrvajúcich vzťahov s Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Je pre mňa obohacujúce, že tu môžem vďaka programu Nadácie VÚB už po druhýkrát stážovať. Dlhodobo sa zaoberám témou rozpočtových pravidiel – konkrétne vplyvu zavádzania rôznych typov rozpočtových pravidiel na výsledky v oblasti fiškálnej politiky na verejný deficit a dlh. Spolupráca s Katedrou financií Národohospodárskej fakulty EUBA, kde sa stretávam aj so študentami, prináša vzájomný prínos. Musím oceniť, ako sa kvalita aj miera internacionalizácie výskumnej činnosti na tejto univerzite za ostatných 7 rokov zvýšila.

Ekonomika by sa mala vrátiť k základom

Prof. Alexandru Minea s doc. Janou Péliovou, prorektorkou Ekonomickej Univerzity v Bratislave

Podľa vašich poznatkov, majú vôbec štáty záujem dodržiavať racionálne pravidlá ekonomiky?

Mať fiškálne pravidlá je jedna vec, dodržiavať ich je druhá. Pretože mnohé krajiny, ktorým sa v istom období darilo, podobne ako Slovensku, mali aj tak nakoniec tendenciu zadlžovať sa. Ťažko radiť vládam, aby konali inak, pokiaľ to nie je ich prioritou.

Ako dlho zotrvajú nízke úrokové sadzby?

Je pochopiteľné, že Európska centrálna banka sa snaží držať celý mechanizmus v pohybe. Po poslednej kríze mala v podstate len dve možnosti. A to stiahnuť z trhu tie banky, ktoré sa dostali do problémov alebo financovať systém s nižšími úrokovými sadzbami a teda podporovať bankový systém a udržiavať ho v pohybe. V niečom to zafungovalo, ale na druhej strane je dnes zrejmé, že rast európskych ekonomík je pomerne nízky napriek nízkym úrokovým sadzbám.

Mali by sa teda začať zvyšovať?

To je „zapeklité“ rozhodnutie a nečudujem sa, že k nemu stále nedošlo. Hrozí totiž, že ak by sa to udialo rýchlo a skoro, uvalilo by to ekonomiky do problémov. Osobne si myslím, že vyššie úrokové sadzby sú momentálne horším scenárom, pretože potenciálny negatívny rast, ktorý by z toho plynul, by mohol viesť k rastúcej nezamestnanosti, zhoršenému financovaniu a nižším investíciám. Ale najhoršie je, že toto pozastavené rozhodnutie by viedlo do stavu väčšej sociálnej nerovnosti, ktorú vnímame naprieč celou Európou.

Môžete to špecifikovať?

Viaceré európske krajiny sa potýkajú so sociálnou nerovnosťou, ktorá je čoraz príznačnejšia a pretavuje sa do politiky, kde sa k moci dostávajú netradičné politické strany. Ekonomický krok takéhoto typu by priniesol oveľa väčšiu nerovnováhu, nielen preto, že ich politické záujmy prevyšujú ekonomické princípy. Keď to zjednoduším, najväčším rizikom dneška z ekonomického pohľadu by bolo spomaľovanie ekonomiky kvôli novým obmedzeniam, spojené so sociálnymi nerovnosťami, ktoré Európa zažíva.

Čo je toho príčinou?

Ľudia celkovo majú pomerne málo informácií o tom, ako sa bude ekonomika ďalej vyvíjať. Cítia, že ekonomika je volatilná. Jedna vec sú štatistiky, ekonomické ukazovatele a druhá vec je realita a každodenný život, v ktorom sa obávajú o svoju prácu, príjmy a dlhy, sociálne problémy či budúcnosť svojich detí.

To ekonomickému rastu nijako neprospieva.

Presne tak, pretože nikto nechce konať a to či už na strane ľudí, súkromného sektoru ale aj vlád. Štátne investície sa umierňujú, ľudia váhajú, firmy obmedzujú investovanie do inovácií a rozvoja. Najnovšia štúdia Medzinárodného menového fondu naznačuje, že krajiny by sa mali viac sústrediť na financovanie verejných projektov a investície. Moja otázka je, aké peniaze majú na to slúžiť, keď v lepších časoch sa nedarilo vytvárať rezervy či znižovať dlh. Nové dane to rovnako nevyriešia, najmä ak by ich vlády mali zavádzať v súčasnej sociálnej nerovnováhe.

Čo vám dnes dáva zmysel?

Dnes je viac než inokedy predtým potrebné urobiť krok späť, získať odstup a uvedomiť si čo sme skutočne ako Európania z vývoja ekonomiky v ostatných rokoch získali. Slovensko je dobrým príkladom. Keď pred rokmi vstúpilo do únie a neskôr do eurozóny, zaznamenalo rýchly rast ekonomiky a ľudia by si mali uvedomiť, že tým v mnohom viac získali.

Alexandru Minea (39)

Pôsobí ako profesor ekonómie na domácej univerzite vo Francúzsku - University Clermont Auvergne, kde nastúpil ako docent v roku 2008 a už v roku 2010 sa stal napriek svojmu mladému veku profesorom. V súčasnosti je garantom magisterského programu Rozvojová ekonómia, zároveň má na starosti post doktorandský program Makroekonómia vo výskumnom oddelení CERDI a vedie viacerých PhD študentov. V roku 2017 pracoval ako hosťujúci výskumník v Medzinárodnom menovom fonde. Aktuálne pôsobí v rámci grantového programu Nadácie VÚB Hosťujúci zahraničný profesor na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zmyslom tohto programu je podporovať slovenské univerzity a vysoké školy ekonomického zamerania vo svojej výskumnej a pedagogickej činnosti úhradou nákladov súvisiacich so stážou významných zahraničných pedagógov.