Už od roku 2011 agentúra GfK Slovakia robí pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS) prieskum domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov. Ten za šesť rokov klesol z 50 na súčasných 39 percent. Riaditeľka komory Jarmila Halgašová to nazvala „smrť v priamom prenose“.

V porovnaní s minulým rokom kleslo zastúpenie slovenských potravín o jeden percentuálny bod. Prieskum odzrkadľuje podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya realitu rezortu, ktorý dosiahol historicky najväčšie záporné saldo obchodu s potravinami v hodnote mínus 1,1 miliardy eur. Na Slovensko sa zo zahraničia dováža stále viac potravín, čo poškodzuje domácu ekonomiku, zamestnanosť a naviazané odvetvie poľnohospodárstva.

Domácich potravín nikdy nebolo na pultoch menej, potravinári hovoria o smrti

Celkový podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní Zdroj: PKS

Tieto výsledky však nehovoria o tom, koľko slovenských potravín zákazníci skutočne aj nakúpia. Podľa údajov, ktoré prezentovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je to 62 percent, pričom toto číslo vychádza z údajov, ktoré nahlasujú v zmysle zákona predajcovia potravín. Podľa PKS ide o údaj, ktorý nekorešponduje s ich poznatkami z trhu.

Ako ukazujú výsledky monitoringu potravín za posledné roky, rôzne snahy a iniciatívy na zvýšenie podielu potravín v uplynulých rokoch neviedli k žiadnemu zlepšeniu. Obchodné reťazce síce investujú desiatky miliónov eur do reklamných kampaní, v ktorých komunikujú pozitívny vzťah k Slovensku, reálne však dochádza k ďalšiemu znižovaniu podielu domácich potravín na pultoch.

„Práve reťazec s najnižším zastúpením domácich potravín bol v roku 2015 tretím najväčším zadávateľom reklamy hneď po telekomunikačných gigantoch. Do reklamy investoval viac ako 25 miliónov eur, ale zastúpenie slovenských produktov na jeho pultoch je mizivé,“ povedal Daniel Poturnay, prezident PKS, pričom narážal na dva reťazce – Lidl a Kaufland.

„Šesť rokov kontinuálneho poklesu slovenských výrobkov svedčí o akútnej potrebe reštartu vládnej politiky podpory potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktorú treba postaviť na kľúčových hráčoch v jednotlivých potravinárskych odboroch,“ dodal D. Poturnay.

Domácich potravín nikdy nebolo na pultoch menej, potravinári hovoria o smrti

Podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov Zdroj: PKS

COOP Jednota a CBA sú na čele

Najviac slovenských potravín je podľa prieskumu agentúry GfK Slovakia v období od 1.3.2016 do 23.3.2016 zastúpených tradične na regáloch COOP Jednota (60 percent) a CBA (54 percent), v ktorej ako jedinej podiel slovenských výrobkov stúpol o tri percentuálne body. Práve tieto dva reťazce dlhodobo dokazujú, že aj so stabilným nadpolovičným podielom slovenskej produkcie je možné v maloobchode úspešne podnikať.

Naopak najmenej domácich potravín má na svojich pultoch obchodný reťazec Lidl (16 percent) a Kaufland (35 percent). V porovnaní s minulým rokom sa tento podiel znížil vo všetkých obchodných reťazcoch s výnimkou CBA. Podiel vystavenia slovenských výrobkov mierne klesá vo všetkých formátoch maloobchodných predajní.

Domácich potravín nikdy nebolo na pultoch menej, potravinári hovoria o smrti

Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní podľa kategórií Zdroj: PKS

Z hľadiska kategórií výrobkov medziročne najviac na pultoch predajní klesli mlieko o sedem percentuálnych bodov, pivo a spracované produkty zhodne o štyri. Najnižšie zastúpenie majú s 12 percentami domáce oleje.

Cukrovinky nečokoládové sa nachádzajú na regáloch s podielom 12 percent, najmenej ich je opäť v Kauflande a v Lidli. Aj konzervy budú spotrebitelia hľadať ťažšie, zastúpené sú v podiele 15 percent, domáce čokoládové cukrovinky 21 percent, nealko a trvanlivé pečivo 27 percent. Podiel domáceho mlieka je najnižší v Kauflande (23 percent) a v Lidli (26 percent), balené domáce mäsové výrobky sa v Lidli nachádzajú len v pomere 14 percent a v Kauflande 35 percent.

Privátne značky na vzostupe

Na druhej strane však obchodníci vo väčšej miere predávajú spotrebiteľom privátne značky potravín. Tento rok stúpol ich podiel na pultoch o desatinu na 21 percent. Najviac zastúpené sú v kategóriách mlieko, mäsové výrobky, konzervované produkty. V najnižšej miere sú zastúpené kategórie víno, liehoviny, destiláty a pivo.

Najviac privátnych značiek je zastúpených na regáloch reťazca Lidl (54 percent), nasleduje Kaufland (21 percent) a COOP Jednota (18 percent), naopak najmenej v Metro (11 percent). Privátne značky vytláčajú značkové výrobky oproti minulému roku najmä pri mlieku, mäsových výrobkoch a trvanlivom pečive. Veľa neznačkových potravín tiež zákazníci nájdu, ak hľadajú napríklad pretlak (30 percent), špagety (34 percent), mlieko (64 percent) alebo smotanu (41 percent).

„Nárast podielu neznačkových potravín nie je dobrou správou ani pre ekonomiku, ani pre spotrebiteľov. Pri neznačkových potravinách spotrebiteľ nevie dobre rozoznať pôvod výrobku a nemusí si všimnúť, že v priebehu času sa takýto výrobok kvalitatívne mení, alebo ho vyrába iný výrobca vyberaný na základe kritéria najnižšej ceny. Na zákazkovej výrobe potravín nie je možné budovať stabilnú bázu pre výrobu kvalitných potravín, tú môžu garantovať iba tradiční výrobcovia, pre ktorých je ich značka a dlho budovaná dôvera spotrebiteľa najväčšou hodnotou,“ uviedol na záver D. Poturnay.