Chemosvit má chémiu najmä v názve

Rozhodujúci akcionári a zároveň manažéri Chemosvitu, a.s., Svit napriek tlakom na efektívnosť firmy neplánujú svoje akcie predať. Zahraniční investori však do nej už niekoľko rokov prichádzajú okľukou – cez dcérskej spoločnosti, do ktorých Chemosvit vložil svoje výrobné aktivity.

Rozdeľovanie podtatranskej firmy pokračuje aj v súčasnosti. Jej predstavenstvo nevylučuje, že rozčlení i kľúčovú výrobu fólií. Aj nad tou však kontrolu môže nakoniec získať zahraničný investor.

„Je to v súlade s naším plánom hľadať partnerov pre konkrétne druhy výroby. Tí však musia priniesť nové trhy či technológie,“ vysvetľuje dlhodobú stratégiu akcionárov Chemosvitu jeho finančný riaditeľ a podpredseda predstavenstva Vladimír Balog.

Delenie firmy

Chemosvit sa začal deliť v druhej polovici 90. rokov. Medzi prvými vznikli – z pohľadu tržieb a výroby – dosiaľ najväčšie dcérske spoločnosti Terichem, a.s., Svit a Chemosvit Fibrochem, a.s., Svit. Postupne sa okolo Chemosvitu vytvorila skupina devätnástich firiem, z ktorých štyri podnikajú na Ukrajine a jedna v Česku.

Do spoločností prešli činnosti dovtedy zastrešené pod obchodným menom Chemosvit. Venujú sa výrobe fólií a obalov, polypropylénových vláken, energií, produktov z plastov, baleniu výrobkov, ale aj strojárskym, údržbárskym, lízingovým, upratovacím a rekreačným činnostiam.

Okrem štyroch výnimiek vlastní Chemosvit vo všetkých svojich firmách majoritný podiel. O akcionársku kontrolu nad Terichemom, ktorý sa zameriava hlavne na výrobu polypropylénových fólií pre kondenzátory, sa však na polovicu delí s fínskou spoločnosťou AB Rani Plast OY.

Na prelome rokov 2003 a 2004 Chemosvit predal výrazný balík akcií v ďalších dvoch firmách. O svoj vplyv prišiel úplne v spoločnosti Svitstroj, ktorá vyrába technologické zariadenia pre spaľovne. Kontrolu nad ním získala nemecké firma A a M GmbH.

Chemosvit sa zbavil aj kontroly v ukrajinskej dcére Volynpack. Tá sa venuje hlavne veľkoobchodnej a maloobchodnej činnosti, potravinárskej výrobe a baleniu potravinárskych výrobkov. Po realizácii obchodu v nej Chemosvit už bude vlastniť len päť percent akcií.

„V týchto firmách sme nekontrolovali predaj,“ vysvetľuje V. Balog dôvody odchodu zo spoločností. Podotýka, že v ostatných firmách patriacich do skupiny si Chemosvit momentálne plánuje ponechať polovicu, prípadne majoritu.

Jeden z corebiznisov Chemosvitu je vo Fibrocheme. Jeho predaj zatiaľ firma kontroluje. A Fibrochem hodlajú Slováci manažovať aj po vstupe talianskeho partnera, ktorý v ňom začiatkom tohto roku získal prvých 30 percent. Do konca roka 2005 však svoj podiel môže rozšíriť na polovicu, ak posilní predaj spoločnosti – hlavne mikrovláken pre textilný priemysel.

Fibrochem vyrába polypropylénový textilný hodváb, z čoho 92 percent exportuje do zahraničia. V. Balog však vidí pre firmu perspektívu najmä v automobilovom priemysle, predovšetkým vďaka prísnejším kritériám v oblasti recyklácie áut a ich jednotlivých komponentov. Polypropylénové vlákna z Fibrochemu totiž patria k ekologickým produktom a môžu sa používať do vnútorných výplní motorových vozidiel.

Vstupy nevyrábajú

Druhou časťou corebiznisu je výroba obalov. Kým v chemickej produkcii silnie pozícia zahraničných investorov, nad obalmi si akcionári Chemosvitu zatiaľ držia kontrolnú ruku.

„Chemosvit je už skôr o polygrafii ako o chémii,“ priznáva V. Balog, no podotýka, že zmeniť názov firmy nie je jednoduché, najmä ak sa opiera o tradíciu budovanú niekoľko desiatok rokov.

Granulát, ktorý Chemosvit nakupuje väčšinou od Slovnaftu, a.s., Bratislava, roztaví a po jeho pretlačení cez hubicu získava fóliu. Na tú následne umiestňuje potlač a predáva ju svojim odberateľom. To je zjednodušený opis hlavne výrobnej náplne fóliového biznisu Chemosvitu. Výroby fólií sa nemienia vzdať.

Na európskom trhu pritom pôsobí veľa výrobcov, ktorí stláčajú jej cenu. Úvaha, že by fóliu z týchto dôvodov Chemosvit nakupoval z externého prostredia a staral sa len o potlač a balenie výrobkov, podľa V. Baloga nie je správna.

„Prišli by sme o našu výraznú konkurenčnú výhodu,“ vysvetľuje. Dodáva, že silnou stránkou Chemosvitu je síce potlač a zošľachťovanie, no nezanedbateľnou výhodou je aj produkcia samej základnej fólie.

Tú v jeho skupine dokážu vyrábať tri linky, vďaka čomu vedia operatívne reagovať na potreby odberateľov obalových materiálov. Nehovoriac o tom, že Chemosvit ťaží aj zo spolupráce z fínskou firmou Rani plast. Ich spoločné výrobné kapacity a množstvo granulátu, ktoré spotrebujú, im umožňuje dojednať s dodávateľmi výhodné ceny.

Aby však bola firma zo Svitu flexibilná, musí okrem vlastnej výroby nakupovať ročne aj okolo päťtisíc ton základnej fólie. Tú musí vo veľkých zásobách – zhruba 90 mil. Sk – držať na sklade, aby sa vedela rýchlo prispôsobiť požiadavkám odberateľov.

Kompletný a pružný servis ostáva strategickým cieľom Chemosvitu, preto jeho vedenie uvažuje o investícii do linky na výrobu základnej fólie. Tá však stojí okolo 1 mld. Sk. Zarobiť na ňu majú hlavne súčasné kapacity.

Aj z toho dôvodu Chemosvit v októbri prenajal na tri roky svoje linky na výrobu základnej fólie dcérskym spoločnostiam Terichemu a Terichemu Luck. Sľubuje si od toho zintenzívnenie ich výrobných kapacít zhruba o 30 percent. Ak sa tento krok podarí, V. Balog je presvedčený, že Chemosvit získa zdroje na nové výrobné linky, čím rozšíri svoje kapacity.

Boj s nákladmi

Manažérske schopnosti slovenských akcionárom Chemosvitu hodnotí V. Balog podľa výsledkov minuloročného hospodárenia, keď sa musela firma vyrovnať s rastom nákladov, predovšetkým energií, ktorých cena medziročne stúpla o 30 percent. Reagovala racionalizačnými opatreniami.

Chemosvit pritom zatiaľ nesiahol ani na outsourcing. Pri optimalizácii a racionalizácii výrobných nákladov sa spolieha prevažne na služby dcérskych spoločností, ktoré predstavenstvo materskej firmy spoluriadi.

Skupine sa podarilo udržať na nezmenenej úrovni aj podiel osobných nákladov napriek tomu, že má so svojimi zamestnancami podpísanú kolektívnu zmluvu zaručujúcu rast miezd na úrovni inflácie v SR. Hoci tá v minulom roku dosiahla vyše deväť percent, firma na mzdách vďaka racionalizácii počtu zamestnancov viac nevyplatila.

Personálne sa zoštíhľovala prirodzeným úbytkom, ako aj výpoveďami dohodou, ktoré ju na vyplatenom odstupnom stáli 30 mil. Sk. Stále však v porovnaní s väčšinou zahraničnej konkurencie trpí miernou prezamestnanosťou. Tú potom kompenzujú nižšie platy. Priemerná mesačná mzda štyroch tisícok ľudí pracujúcich v celej skupine je na úrovni 20-tisíc korún.

Okrem rastu nákladov spôsobovali v minulom roku Chemosvitu problémy aj kurzové pohyby. Vyše tri štvrtiny svojej produkcie exportuje, z toho najviac do devízových oblastí, preto jeho manažérov posilňovanie koruny oproti zahraničným menám príliš netešilo.

Vplyv silnejúcej koruny sa však v prospech spoločnosti obracal pri splácaní jej devízových úverov, čo pomohlo znižovať jej dlhovú službu. Úvery tak klesli o tristo miliónov korún na 1,27 mld. Sk.

V tomto roku ich bude naďalej znižovať, tak aby sa ku koncu roka ich pomer k celkovému majetku firmy znížil pod päťdesiat percent. Pre skupinu Chemosvit sa tak podľa V. Baloga skončil minulý rok dobre, pretože popri eliminácii nákladov a znížení dlhov jej tržby vzrástli medziročne o zhruba päť percent na 5,9 mld. Sk a čistý zisk sa takmer strojnásobil na približne štvrť miliardy korún.

Foto – TASR