Vychutnať si kvalitné slovenské víno je zážitok. Aby sa však takto výnimočný a vzácny mok mohol dostať až k milovníkom vína, musí prejsť dlhý proces od pestovania po samotné spracovanie hrozna. Ako hovorí sekretár Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska Roman Mács, aj tento sektor zasiahla pandémia covid-19. Podľa neho by štát mal čím skôr podať pomocnú ruku a zmierniť úbytok vinohradov. Pre dobro a zachovanie kultúrneho dedičstva, dobrého mena vinárov a vinohradníkov zo Slovenska i časti zamestnanosti.

Jar už začala a s ňou bezpochyby prichádza aj viac práce vo vinohradoch. Ako sa Vám zatiaľ javí začiatok tejto sezóny?

Začiatok vinohradníckej sezóny  prebieha bez vážnych obmedzení. Jarné mrazy zatiaľ nezasiahli slovenské vinice, ako tomu bolo napr. v Burgundsku, nakoľko pučanie u nás nastalo neskôr. Negatívne však vplývajú dopady pandémie a riziká, ktoré môžu vzniknúť počas vegetácie.

Pandémia covid-19 nás trápi už viac ako rok. V čom sa odzrkadľuje vo vinárstve a vinohradníctve?

Vinohradníctvo je úzko späté s prírodou a preto covidové obmedzenia negatívne vplývajú na práce vo viniciach. Pri ochoreniach pracovníkov covidom - 19  je nutné ich nahradiť externými pracovníkmi, čo si vyžaduje zvýšené náklady. Zároveň je nutné si uvedomiť, že práca vinohradníka si vyžaduje slušnú fyzickú kondíciu a po prekonaní ochorenia covidu -19  je predpoklad výrazných obmedzení na dlhší čas. 

Vo vinárskom sektore pandémia negatívne zasiahla prevažne výrobcov vína, ktorých sú odbytové toky orientované na gastro sektor. Výrobcov vína, ktorí orientujú predaj vína cez supermarkety pandémia výraznejšie neovplyvnila. 

Gastrosektor má výrazne ťažkosti a podpora od štátu je v tomto smere veľmi slabá. Je na tom podobne aj Vaša oblasť? 

Podpora štátu by mala byť jednoznačne intenzívnejšia a zároveň by mala byť zameraná na pomoc a podporu aj pre dodávateľov do gastro sektora. Prevažná časť dodávateľov nie je orientovaná na predaj cez supermarkety. Zväčša sú to menší, domáci pestovatelia ovocia, zeleniny, vinári a podobne, ktorých jediné odbytové toky cez gastro sa zastavili. 

Pôdohospodárska platobná agentúra informovala, že výška alokovaných prostriedkov na program “Reštrukturalizácia vinohradov” nepostačuje na počet žiadostí. Ako sa podľa Vás dá tento problém riešiť? 

Pri súčasnom prístupe zodpovedných je tento problém neriešiteľný a čierny Peter ostal opäť v rukách vinohradníkov a vinárov. Reštrukturalizácia, čiže obnova vinohradov prebieha od roku 2004 podľa jasne stanovených pravidiel. Vinohradník podal projekt a ak ho Pôdohospodárska platobná agentúra schválila, začal s reštrukturalizáciou. Väčšina vinohradníkov nedisponovala voľnými finančnými prostriedkami a  tak obnovu vinohradov prefinancovali komerčnými úvermi. Proces obnovy viníc trvá vždy niekoľko rokov a vinohradník nespláca len úver, ale aj úroky. Po ukončení samotnej reštrukturalizácie vinohradu, nasleduje kontrola zo strany PPA. Po splnení všetkých podmienok by následne malo dôjsť k preplateniu presne určených nákladov. Vo februári 2021 PPA zverejnila informáciu, že výška alokovaných prostriedkov na program "Reštrukturalizácia vinohradov" nepostačuje na počet žiadostí a rozlohu novovysadených plôch a pristupuje ku kráteniu platieb na už podpísané projekty o viac ako 33 %. Zníženie intenzity pomoci postavilo vinohradníkov do nezávideniahodnej situácie. Nesplatenie úverov v čase splatnosti spôsobuje vinohradníkom ďalšie problémy a to v podobe nezáujmu komerčných bánk dofinancovať ,,neseriózneho" žiadateľa o úver.

CVVS
Zdroj: CVVS

Je podľa Vás v tejto situácii v moci štátu postaviť vinárstvo a vinohradníctvo na nohy? 

Súčasná situácia vôbec nenasvedčuje tomu, že by niekto mal ambície pomôcť vinohradnícko - vinárskemu sektoru. Jediná pomoc prišla vo forme covidovej pomoci a bola vyplatená iba čiastočne. Z 20 miliónového balíka bolo preplatených niečo cez 3,7 mil. eur. Navyše sa uvažuje o zrušení tejto výzvy a o presune zvyšných prostriedkov do investičnej výzvy 4.2. 

Podotýkam, že toto bola jediná forma pomoci, ktorá sa v iných krajinách opakovala od prvej vlny pandémie 2 - 3 krát. Na Slovensku sme svedkami iba jedného kola covidovej pomoci z prvej vlny pandémie, čiastočne preplatenej v prvom aprílovom týždni 2021, teda rok po prvej vlne. Navyše v čase, keď zápasíme s udržaním pracovných miest a zachovaním slovenského vinohradníctva sa uvažuje nad presunom zvyšných cez 16 mil. eur z covidovej pomoci do investičnej výzvy 4.2., ktorú si budú môcť dovoliť realizovať snáď iba veľké spoločnosti. Kto by investoval do technologického vybavenia firmy, ak nemá na réžiu a platy zamestnancov?

Mal by mať štát záujem zlepšiť v tomto smere situáciu? Aké riešenia navrhujete? 

Navrhujeme zavedenie vinárskeho fondu, z ktorého by sa financovali nepredvídateľné situácie ohrozujúce funkčnosť sektora. Rovnako by sa mala zaviesť pomoc zameraná najmä pre pestovateľov hrozna, ktorí sú najviac ovplyvnení nízkou výkupnou cenou hrozna a nezáujmom o slovenské hrozno. Je potrebné zefektívniť kontroly vín, od ktorých sa odvíja záujem o domáce hrozno, výber daní, udržanie pracovných miest a pod..

Veľmi razantne a rýchlo je nutné zmeniť prístup kompetentných na celý slovenský agrosektor. V súčasnej dobe už nie sme sebestačný ani v jedinom segmente pôdohospodárstva. Sklamaním agrosektora je aj postup a výsledky vedenia MPaRV pri presadzovaní záujmov pôdohospodárov v súvislosti s Plánom obnovy. Tá veľká nula pri konečnom rozdeľovaní 6 miliárd eur je prehra, ktorá nás nadlho poznačí.

Odhliadnuc od pandémie, na Slovensku rozloha vinohradov rapídne klesá. Prečo je tomu tak? Dá sa tento stav zvrátiť?

Táto otázka nás trápi už dlhší čas. Vinič hroznorodý sa na naše územie dostal v časoch Rímskej ríše. Len pre porovnanie minulosti a dneška je nutné spomenúť, že v roku 1720 bolo na Slovensku 57 000 hektárov vinohradov. V roku 1985 sme mali 35 000 hektárov rodiacich viníc, no ku koncu roka 2018 bola na Slovensku celková výmera rodiacich vinohradov len 7 739 hektároch. Vyššie uvedené čísla o klesajúcej výmere vinohradov sú alarmujúce a je nevyhnutné prijať systémové opatrenia na ochranu našich vinohradníkov a vinárov a usilovať o ich podporu.

Riešenie problému klesajúcich výmer viníc vidíme v sprísnení kontroly pohybu vína, hlavne dovozov a ich umiestnení na trhu. Je to hlavne o investíciách Ministerstva pôdohospodárstva do kontroly, prepojení kontroly s Finančnou správou, propagácií domácich produktov a pod. Ak by bola vôľa, nastaviť nový kontrolný systém by bol len otázkou krátkeho času, no náprava a rozširovanie výmer rodiacich vinohradov bude trvať generácie.

Slovenské vinohradníctvo, vinári vo svete vynikajú, viacerí robia dobré meno Slovensku a šíria do sveta kvalitu. Sú aj toto dôvody, pre ktoré by mal štát začať viac podporovať vinárstvo a vinohradníctvo?

Dôvodov je niekoľko, ako napr. udržanie zamestnanosti, rozhýbanie cestovného ruchu a výber daní pre štát. Zahraničný turizmus je aj o spoznávaní miestnej kuchyne, ktorá je prevažne orientovaná na sezónne a lokálne potraviny. V ponuke nikdy nechýbajú skvelé lokálne vína, ktoré miestnej kuchyni dávajú väčší kvalitatívny rozmer.  Turistický ruch je o záujme spoznávať krajinu, jej kultúru a pamiatky, ale aj o ochutnávaní  tradičných jedál, dobrého piva alebo, skvelého vína. 

CVVS
Zdroj: CVVS

Na Slovensku sa kultúra pitia výrazne zlepšila, niektoré reštaurácie sú na veľmi slušnej úrovni, no ponuka vín je prevažne orientovaná na zahraničné vína. 

Ak chceme mať z našich zákazníkov lokálpatriotov, musia slovenskému vínu začať viac veriť, ako menej hodnotnému vínu zo sveta. Mali by sme im umožniť spoznať čaro a výnimočnosť slovenských vín a tým podporiť udržateľnosť výroby vína, zachovanie kultúrneho dedičstva našich predkov, vínny turizmus a potravinovú sebestačnosť Slovenska.

Prečo by podľa Vás mali spotrebitelia dávať prednosť slovenským vínam pred zahraničnými?

Ak nebudeme kupovať domáce výrobky, na Slovensku zarobené peniaze budú končiť v zahraničí. Znižujeme si zamestnanosť a ako sa znižuje výmera viníc, bude musieť nastať aj redukcia počtu vinárstiev. Vinohrady a polia sa postupne prestávajú obrábať, čo negatívne vplýva na krajinotvorbu. Na Slovensko sa dováža viac ako 80% potravín zo zahraničia, pričom sú zaťažené obrovskou uhlíkovou stopou, berú prácu Slovákom a vôbec netušíme, aký zdravotný dopad majú tieto produkty na ľudský organizmus, lebo sa efektívne nekontrolujú. Slovensko je smetiskom produktov z EÚ, kde veľakrát končia potraviny, ktoré v EÚ nik nechce. Dôkazom je mnoho zdravotne závadných potravín, ktoré skončili na našom trhu. Nemyslime si, že dovozové vína sú na tom lepšie ako potraviny. Na mieste je otázka: Kto by kupoval drahú kvalitu v zahraničí a následne ju lacno predával doma, na Slovensku?

Sú bežní spotrebitelia v týchto časoch podporou pre vinárstvo a vinohradníctvo? Alebo ich podpora klesla? 

Vnímame, že súčasná situácia ľudí natoľko zdeprimovala, že si začali vytvárať finančné rezervy a menej míňajú peniaze na víno. To bol jeden z dôvodov, prečo Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska začal organizovať promo akciu pre slovenských spotrebiteľov s označením #Poctivé Slovenské. Označenie #Poctivé Slovenské predstavuje garanciu Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska, že víno s týmto označením má napr. najnižšiu uhlíkovú stopu a pochádza z hrozna dopestovaného a šetrne spracovaného na Slovensku.

Roman Mács
Zdroj: súkromný archív Romana Mácsa
Roman Mács

Bol zvolený za sekretára Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska v júni 2020. V súčasnosti spolupôsobí v komisii MPaRV SR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) pre prípravu nového vinohradníckeho a vinárskeho zákona a v  komisii MPaRV pre prípravu Strategického plánu rozvoja vinohradníctva a vinárstva SR  pre roky 2023 – 2035.